a hrmot neba,
uz viem ze dast ochvilu schladi ma,
a moju dusu umzje od necistoty,
aby som bola zase krasna,
a aby ma zahriala tvoja neha.
ked dast sa mi zacne hrat s vlasmy,
mam pocit volnosti,
akoby si iba ty videl moje vnutro,
a ziaru mojich oci.
ked ucitim tie jemne kvapky na mojej tvary,
viem ze ty budes somnou v kazdom dasti,
budes pozerat ako budem slobodna,
a tvoj usmev zahreje moje srdce,
tvoje objatie ususi dast z mojej koze.
ja cakam iba na jarny dast,
kedy trava sa zaselena na lukach,
ked nebudem muset premyslat,
ci mam sa burky bat,
alebo sa z nej krasne radovat.
viem ze kym tu budes stat,
viem ze kym ma budes pohladom strazit,
ja budem volne v dasti santit,
a nebudem mat strach.
kolko krat som snivala o takej slobode,
kde nik mi neublizi a iba dobro tam je,
ale vedela som kde tu slobodu najdem,
iba tam kde dast mi schladi pokosku,
a ten kto ma miluje,
ma dobrym slovom pohladi,
a utrie zomna dastovu vodu.
viem ze burka bude mojou slobodou,
tak ko kvapky tancuju po listoch stromou,
ja budem mokrou vilou,
co sa prehana v dasti,
nehladiac na nasledky,
pretoze iba v tom chladnom dasti,
jej srdce je slobodne,
a tenkto ju miluje,
ju laskou zahreje.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
beautiful-disgrace
28. 3.marca 2009 18:22
hlavne ten nadpis.. :p a etn pravopis.. úchvatné
Napíš svoj komentár