Večerné modlitby zahŕňali v kútiku prosbičku,
"Prines mi do cesty moju drahú polovičku"
Neprosím o anjelský zázrak v ľudskom tele,
chcem iba srdce, ktoré je vrelé.

Či som to vedel a či nie, je úplne jedno,
zrazu mi v žilách prúdi jedna látka jedno meno,
či mi vari niekto číta sny, pýtam sa
kruté precitnutie zo sna to ale vyvracia.

Áno som slabý a zdrogovaný týmto svetom,
strach ma napĺňa tým, keby som nebol.
Bojím sa byť milý, unášať sa a povedať pravdu,
"akú pravdu ?", pýtajú sa ústa moje v tú sekundu.

Dostal som krásny dar, ale asi nie je pre mňa,
nechám ho zabalený, nechcem byť hiena.
Priznám sa, darí sa mi vraždiť to čo nie je,
je mi z toho zle, ale prvý krát to nie je.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár