Bola si to ty, čo zapálila môj všedný deň,
nechala ho zhorieť do tla a popol rozfúkala
po mojich šľapajách.

Chytila si ma za ruku a prinútila si ma vidieť
v tvojich lesknúcich sa očiach skutočný svet
a pravý zmysel bytia.

Konať nezmyselné veci spolu s tebou zrazu
dostávalo viac zmyslu ako dôkladne premyslené
krôčiky v živote.

A teraz ? Teraz som zostal stáť nevediac,
netušiac, či mám hľadať veci dávno stratené,
alebo mám zapáliť sviečku,
po nás.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár