Posledných pár dní ako by sa všetko zastavilo. Úplne stalo, ako človek čakajúci na nejaký dôležitý dopravný spoj, ktorý neprichádza. Darmo, ze ma človek kúpený lístok, ktorý žmolí vo svojej ruke od nervov z čakania. Prší a len zbytočne mokne v daždi a čaká.
Som chorý, bohužiaľ ma zasa niečo muselo napadnúť a ja skončil s teplotami. Dosť blbé. Ale aj celkovo v poslednej dobe sa niekedy počasie javí ako pod psa, každý máme inú terminológiu (kurva zasa prší).

"Keď ty máš tú čarovnú moc, ..."
Včera po sychravom dni vyšlo ku koncu aj slniečko. Usmievalo sa a hrialo. Myseľ bola silnejšia a vybrala choré telo von. Krížom-krážom cez mesto, len tak. Kde tu sa vynáralo kopec spomienok, co zahltili myseľ, opäť blbé. Kopec myslienok, ktoré sa pozerali z poza plota a závideli tej hlavnej. Slnko ju mohlo aspoň spáliť, keby malo tu silu.

"... dokážeš ľudí liečiť objatím."
Z lekárni si človek donesie Coldrex, taky ten horúci nápoj "a jednu lobotomiu poprosím!". Divne sa dokážu niektorý ľudia tváriť. Hlavne ak nechápu základnú myšlienku. Možno ihlu a nite mohlo byt vhodnejšie, alebo smetár. By som to rozbite všetko zamietol a vyhodil do kosa. Bohužiaľ opäť blbé. Pri par veciach som si zmýlil pravdepodobne podnik.

"Zatiaľ co koketuješ s lístočkami brezy ..."
Spomínam na jednu osobu menom Pisuliatko. Vraj bolo od boha tak vraj Božie. Krásne vedelo prepletať nôžkami, vznešene ako kráľovná, niekedy aj nemotorne. Jej úsmev býval pre niekoho teplejší ako slnko na Jar. Z úprimného úsmevu ide vždy optimizmus a teplo. Poznám to na sebe. Hrialo aj v zime, keď vonka už sýkorky vyhlásili "aaaa kurva dáka je zima", ešte je len jeseň a už sa stotožňujem so sýkorkami v zime. Nebudem mať rád nasledujúce zimné obdobie. Radiátor to pravdepodobne nezachráni.

"... kriesim samého seba, chorý a zničený čakám na tvoj liek"
Teplota a zvieranie srdca, to je to "pravé" čo mi teraz asi chýba. Choroba je sviňa a možno to ani nieje chorobou. Ako raz povedala, "psychické zdravie je odraz toho fyzického". Chyba mi par veci v živote a momentálne neviem ako čo, kde a kam. Nemám rád tu bezmocnosť, keď človek nevie nejakú chybu napraviť, cíti sa slabý a maličký. Má pocit, že ho niečo zožerie a 7 hlavý drak to nebude, nie sme v rozprávke predsa. Možno všetko prejde časom a čas to nejak vyrieši, ale dovtedy ...

 Záchod
Komentuj
Napíš svoj komentár