Ráno. 10:00. Nikdy nebola ranné vtáča. Budík. Zvoní. Dlho. Spod periny sa ozvú ťažké vzdychy a jej ruka tresne po budíku. Pomrví sa a pretrie si oči s nádejou, že uvidí niečo nové. Ale nie, v posteli vedľa nej nikto neleží, v zrkadle na stene oproti vidí stále tu istú tvár. Na zemi sa váľa kopa oblečenia. Spáva nahá. Nemá sa pred kým hanbiť.



Pomaly, krokom mačky, prekráča do kuchyne. Zapne kávovar a otvorí chladničku. Stojí pred ňou a dlho hľadí do vnútra. Nakoniec si povie, že plesnivý kompót a obschnutý syr asi nie sú dobrý nápad a siahne po zaváraných uhorkách. Vypne kávovar a zavrie chladničku. Sadne si za stôl, stále nahá. Odpije si z pariacej sa kávy a zapáli si cigaretu. Sleduje ako sa dym vznáša preč. Miluje svoje ranné rutiny. Odhryzne si z uhorky a zisťuje, že asi ani toto nebol dobrý nápad. Definitívne zavrhla nápad pridať zavárané uhorky do jej rannej rutiny. Je hladná.

Hodí na seba ľahké letné kvietkované šaty a sandále. Bez spodného prádla. Nemá sa pred kým hanbiť. Vybehne na ulicu a zhlboka sa nadýchne. Vôňa mesta ju vždy priťahovala. Kráča po chodníku a usmieva sa na ľudí, ktorí si, aspoň podľa ich pohľadov usudzujúc, myslia, že je buď sfetovaná alebo len totálne vadná. Toto nikdy nepochopí. Vzdychne si a kráča ďalej.

Vojde do svojej obľúbenej kaviarne. Usmeje sa na čašníčku a tá hneď vie, čo treba. To, čo obvykle. Jej stolík pri okne je obsadený. Sadne si k inému, tiež pomerne sympatickému. Vždy si vyberala veci podľa sympatie. Ľudí nie. Ľudia nie sú sympatickí.

Na stole leží časopis, ženský. Nemá ich rada, ale predsa ho otvorí. Prečíta si článok o Fride. Má ju rada. Čašníčka jej priniesla jahodové latté, muffin a slamku. Je tak trochu bohémka, dopraje si. Listuje ďalej. Horoskopy, hmm. Nemá ich rada, ale predsa začne čítať.

Panna: " Vždy je to len úplné áno alebo totálne nie. V láske. Všetko, čo sa vymyká odpovedi áno- nie, je len presviedčanie samého seba o opaku, výhovorky, strach zo stereotypu alebo strach zo zmeny, zastieranie pravdy. Váhanie neexistuje, pretože ešte než ty stihneš pouvažovať, už poznáš odpoveď. A ty to vieš. V práci. V živote. Je to len o tom, vedieť, čo chceš a ukázať na to prstom. A toho sa ľudia boja"

Usmeje sa. Skúsi to. Zavrie oči, nadýchne sa a ukáže prstom smerom k svojmu obľúbenému stolíku pri okne. Predstavuje si, že je prázdny a ruku drží stále vystretú. Otvorí oči. Stolík nie je prázdny. Sedí pri ňom muž. Usmieva sa. Sympatický! Prekoná strach a ide k nemu.

Spáva nahý. Nemá sa pred kým hanbiť. Je hladný. Na raňajky mal faule z konzervy. Fajčí. A práve sa stal súčasťou jej ranných rutín. Všetkých...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár