Moje srdce kričí.
Kričí najsilnejšie ako vie.
A predsa ho nik nepočuje.
Kričí ako o život.
Plače.
Ale počujem ho iba ja.
Iba ja a nikto iný.
A predsa je to ten najsilnejší nárek a tá najsilnejšia bolesť na svete.
Moje srdce prasklo.
Zlomilo sa.
Možno časom prestane plakať.
Prestane kričať.
Možno sa mi podarí zastaviť, alebo aspoň stíšiť jeho nárek.
Možno nie.
Ale tá prasklina už nikdy nezrastie.
Nikdy nezmizne.
Aspoň nie úplne.
Navždy mi tam zostane jazva.
Veľká jazva, ako spomienka na tú bolesť.
A ten krik... ten nárek... ten plač...
Ani ten už asi nikdy neutíchne.
Možno to už nebude také hlasné, také bolestivé.
Ale moje srdce bude navždy plakať, navždy stonať.
Bude to tichý nárek, o ktorom budem vedieť iba ja.
Iba ja a nikto iný.
Ale je ton ten najhorší plač, najhoršia bolesť, akú môže človek cítiť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
akože úplne
omylom som ala štyri,lebo som si práve pretierala oko
prepáč :/
inak super!