Krásne. Ladne.
Vymýšľať si slová básne.
Nikto nevidí. Nevie.
Mlčky sleduje,
nepočuje.
Jeden verš...dva...
vy ich nevidíte.
To len ja.
Nemáte na to právo.
Dej sa odohráva v mojej hlave.
Nie je ho okom vidno.
ja ho však vidím jasne.
Slovo po slove,
papier stále prázdny.
Brko od atramentu
- priehľadný.
Na riadkoch nie je nič._________________________________________
___________________________________________________________
___________________________________________________________
Nevidno ho. A veď na čo ?
Odložím brko, zrolujem papier
- zapísaný atramentom, ktorý akosi tvorí jeden zveršovaný príbeh.
No je prázdny. Čistý, ako keď som ho kúpila.
Sfúknem svietcu.
Idem spať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár