Radšej mlčať ako prehovoriť?

Opätovne krásna diskusia na internete, kedy pridávam ako článok môj komentár.

Pán páter, aj dnes, tak ako každý deň som sa modlil sv. ruženec a pred malou chvíľou ma napadla jedna myšlienka, nesuvisí to s Vašou témou, ale skúste sa zamyslieť...." ak sa nedokážeš povzniesť nad čiastočným neúspechom, najkrajšie okamihy tvojho života sa raz stanú nočnou morou." 

Teda radšej nepovedať.... viete... ja by som povedal vždy.... prehovoriť vždy. Prečo máte niečo v sebe dusiť. Nikdy neľutujte aj to zlé, čo ste spravili, pretože človek sa dokážeš poučiť nie z dobrého, ale zlého. Pri dobrom človek častokrát neuvažuje a vypne mu myseľ, lebo sa niekde už dostal. Pri zlom analyzuje svoj neúspech. Kto môže pochopiť nech pochopí.... naozaj je to pravda. Čo sa týka spáleniu toho, čo je medzi niekým krásne. 

Pokiaľ človek je obohatený práve Kristovou láskou, ako to máme možnosť čítať v biblii, obsiahnuť vo sviatostiach, svätej omše, mimochodom dnes som mimoriadne precítil sv. omšu (jednak preto že hrávam tri omše po sebe, a jednak preto, lebo dlho zas omše neboli) častokrát je to o temperamente, nie o charaktere. 

Jednoduché vysvetlenie spočíva v tom, že keď napríklad vy by ste mi napísali niečo, čo teoreticky by sa mne nemuselo páčiť, mojou úlohou nie je stavať sa na zadné, alebo hodiť spiatočku, alebo zrušiť kontakt, ale to, že jednoducho aj to menej dobré prijmem, a povznesiem sa nad tým. Mnoho ľudí nechce počuť aj to menej príjemné, napríklad kritiku. 

Človek vďaka kritike veľmi rastie! A sú jedinci, že čím viacej sú odsúvaní od toho správneho miesta, kde patria, tým vyššie osobnostne rastú, a možno nikdy by neporástli, keby okamžite boli na tom mieste, kde sú teraz, ale možno nejaký čas dozadu. Kam by sa dostali jednoducho, bez prekážok, plynule, hladko, len s pocitom víťazstva. Ďalej čo ma napadlo je to, že mnohí sa zdržujeme pri nesprávnych ľudoch! Pozrite. 

Pán sám povedal, že on bol poslaný k ovciam, aby ich prinavrátil do košiara, a preto seba samého predstavil ako pastiera, ktorý kôli jednej ovce opustí 99. Morálne je to neprípustné, aby pastier opustil stádo 99 násobne väčšie ako je oproti jednej ovci, ale našťastie, Pán Ježiš má v evanjeliu inú logiku ako my. Našťastie božia múdrosť nás presahuje v čase, priestore, vo všetkom. Ak sa vrátim k Vašej tematike poviem vám to takto. 

S mnohými ľuďmi ste zadobre, len keď hráte podľa ich scenáru. Akonáhle predstavíte vlastný program, opustia vás. To isté sa stalo predsa s Pánom Ježišom, keď seba samého predstavil ako chlieb z neba, a kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky, a razom sa z 72 učeníkov stali len 12 apoštoli, a aj ten počet, ako vieme, nebol istý. 

So spasiteľnou obavou obrátil sa Pán na dvanástich so slovami.... "aj vy chcete odísť, a vtedy mu povedal apoštol Peter, a ku komu Pane by sme išli, ty máš slová večného života..." 

Predstavte si situáciu, kedy by Peter nevyslovil tieto slová. Keby Peter aj pri svojej ohnivej povahe, kedy ...odťal malchusovi ucho, Pán ho prísne pokarhal a stotníkovho sluhu uzdravil, žeby toto nepovedal... 

S vašou poznámkou to tak súvisí, že prehovoriť je dobré. Mnohí síce nepovedia veľa, ale len na škodu veci. Koľko slov vyslovili apoštoli na Turíce pri Zoslaní Ducha Svätého. Veľa. Problém dnešného chápania kresťanov, ktorí nerozmýšľajú podľa písma je ten, že vnímajú apoštolov na Turíce, kedy povstala cirkev Pánova, ako nejakých náborových pracovníkov pre novozvzniknutú náboženskú spoločnosť, nakoľko kresťanov vnímali ako sektu.

A teraz si predstavte, žeby apoštoli mlčali. Duch Svätý zostúpil na nich, a oni by neprehovorili. Áno, prehovoriť treba skutkami, nielen slovami, pretože aj lásku je potrebné dokázať, nielen o nej rozprávať, avšak mnoho vecí v našej viere a ponímaniu duchovného života ako niečoho čo vychádza z milosti božej je potrebné vnímať z niektorých uhlov pohľadu. 

Pri nejakej kontroverzii, rozumný človek sa nesmie uraziť, ak mu niečo poviete aj to, čo sa mu nepáči. Taký človek nemá vieru! Verte mi! 

Ja som sa odvážil pred rokmi v triede povedať to, že je nemorálne, ak ľudia žijú bez sobáša medzi sebou, povedal som to na strednej škole, keď som bol druhák pred celou triedou na hodine etickej výchovy, náboženstvo sme nemali z dôvodu nedostatku záujmu, predsa to boli najkrajšie hodiny. 

Možno... by som spálil to krásne, čím som zaujal, ale zvolil som postoj pravdy, ktorý mi otvoril oči tak, ako otvoril oči vyučujúcej. Toto sa mi naozaj stalo. Dokázal som sa vzoprieť a postaviť voči názoru vyučujúcej, keď som mal asi 17 rokov, a mal som samé jednotky. 

Nikdy medzi nami nebolo napätie, a veľmi rád som sa s profesorkou rozprával aj na prestávke, mimochodom bola to jedna z mojich najobľúbenejších vyučujúcich. Pozrite. Možno je to otázka temperamentu, a nie vieroučných, kresťanských a biblických praktík a podobne, ale musíme spoznať predovšetkým to, čo nás rozďeľuje, a nie to čo nás spája. 

V kresťanstve zdôrazňujeme, že musíme hľadať to, čo nás spája... to už vieme.... to vieme, ale čo nás rozdeluje, na tom stále musíme pracovať a hľadať spojivo. Viete. To je presne ako s jazdou v aute. Darmo viete, že máte v nádrži palivo do pol nádrže, a prejdete v pohode ja neviem 300 km, pokiaľ máte vybitú baterku, to auto jednoducho nenaštartujete. 

Či naštartujete auto závisí od toho, či máte palivo, ale aj či máte nabitú baterku. To sú ale dva rôzne elementy, ktoré zdanlivo spolu nesúvisia.... napriek tomu pokiaľ toto nemáme v poriadku, nepohneme sa nikde. 

Chcel som tým to povedať, že áno, mlčať je pekné, ale pri mlčaní ak človek nepovie niečo, čo je pravda.... Nikdy si to ten človek plne neuvedomí, a bude si myslieť, že to zlé, čo konal koná správne. Napadla mi myšlienka, či sa dá zlom konať dobro, alebo dobrom konať zlo. 

Keď človek radšej mlčí, možno zlom koná dobro, alebo dobrom koná zlo? Viete, možno som to trocha prekombinoval, ale chcem povedať toľko, že mnohí ľudia sa boja, že stratia niekoho, na kom im možno tak veľmi, enormne záleží, a ani nevedia presne definovať, že prečo im tak na nich záleží. 

Presne je to narážka teda na dnešný váš citát, ale dajme si pod otázku, či práve tá strata nebude znamenať nájdenie seba samého vo víre zmätkov, neistoty, možno seba podceňovania, a všetkého, čo deštrukčne pôsobí jednak na váš duchovný život, na vaše myslenie, v neposlednom rade na vašu osobnosť ako celok, na vaše pocity, emócie, duševný psychický emocionálny stav a podobne. Čo poviete....

Zdieľaj článok na facebooku
66 odoberateľov

Komenty k článku