Opätovne musím sa vyjadriť zas k môjmu predchádzajúcemu článku,  a to prakticky len preto, lebo cítim, že niektoré skutočnosti proste nedajú sa vyjadriť jedným článkom, ale že stále niečo treba, čo je samozrejme dobré, a aj ja to považujem za dobré, niečo akosi dovysvetľovávať, povedať teda niečo s dovetkom, niekde sa zas pristaviť pri nejakej stati niečo možno spätne vysvetliť, čomu nie je jasné. Áno, platí to aj tie súvislosti, že keď niekto niečo nevie, radšej sa spýta, čo mu nie je jasné. nič horšie sa nemôže stať, ako keď niekomu povieš, že rozumieš všetkému, čo ti bolo dané, vysvetlením, nejakou názornou ukážkou, ale v podstate aj tak tomu nerozumieš. 

No však čítaj moje články veď som to hovoril, ale spomeniem v tomto komente to najdôležitejšie.

Ty ako laik by si mal podporovať cirkevné ustanovizne ako to hovorí pätoro (5) cirkevných prikázani, ale kto podporí teba, keď budeš v núdzi, si bežny človek, nie si kňaz, nijaký významný či už svetský alebo iný hodnostár.

Mám podporovať cirkev, ale prídeš o prácu, a teba nepodporí na 99 percent nikto.

Teda vystanoví mi teda jedna otázka, ktorá znie približne v tomto znení. Ako sa dá v praktickom žití (ako takom) praktizovať kresťanstvo, keď si nevšimneš núdzneho brata. My darmo robíme zbierky na kostol a kraviny. Ja radšej prispejem tak, že si všimnem napríklad vo farnosti napríklad konkrétne daných nezamestnaných ľudí, ktorí pracujú na dákych projektoch, vpp, ale sú ozaj núdzni, lebo nemajú ani desatinu toho, čo pracujúci.

Vtedy môžeme vykonať zbierku pre podporu tých ľudí aspoň v maličkostiach.

Napríklad jeden im kúpi kilo múky, potom zase pomôže tým spôsobom, že druhý kúpi kilo cukru, tretí im dá dva tri balíky cestovín, štvrtý dá tri štyri hotové polievky. Piaty zas mu kúpi olej, šiesty mu kúpi alebo dá nejakú zeleninu.

To sú všetko, čo som v tomto odseku vymenoval v podstate, dá sa tak nazvať, nepatrnosti, ba priam zvyšky, ktorými prakticky môžeme obdarovať kohosi, kto za prvé... ich životne a nevyhnutne naozaj potrebuje, za druhé, bez nich je naozaj ohrozená v plnosti vyjadrenia jeho existencia, za tretie, nás ako darcu to nestojí prakticky nič, maximálne riešime dvojeurovú položku, ktorá už naozaj nikoho nezabije, alebo slušnejšie povedané neochudobní.

A keď na toto NEDBÁME, a to chcem zdôrazniť, budeme nepraktickí, falošní jednak kresťania, ale aj falošní ľudia, ktorí radi dávajú niečo len vtedy, kedy nás to prakticky nič nestojí, keď dávame vtedy, kedy sme v niečom v popredí, presne tak, ako charakteristicky typovo vystihuje Pán Ježiš v tej známej biblickej stati oných farizejov, ktorí za istých okolností bez problémov by dosiahli spásu, možno ju aj dosiahli, to nevieme povedať, veď konali predsa svedomito podľa svojich schopností, síl, dôsledne plnili daný Mojžišov zákon, plnili predsa to, čo čítali v sobotu v synagóge, ale jedno im predsa chýbalo, a to preukázanie skutky lásky a milosrdenstva vprostred všetkých príkazov a nariadení, umývanie medeníc, džbánov, postelí, desiatkov, a neviem ešte čoho všetkého.... Láska... láska im chýbala.

Veď predsa biblia sama mi hovorí, že moje dobré skutky podobne ako skutky farizejov mi predsa vyjdú nazmar práve preto, lebo do toho nedám lásku.

Presne je to ako vo varení, môžeš byť vynikajúci kuchár, ale napríklad pri varení takých špagiet, ako najjednoduchšieho jedla, jednoduchšie už asi ani nemôže byť, sa v niečom fatálne pomýliš, a napríklad miesto soli ako prímesi do vody aby bola slaná, nasypeš cukor, tak v podstate to bude o ničom. 

Preto tá rozprávka soľ nad zlato hovorí približne v morálnom poňatí asi toľko, že keď si nevážiš to, čo máš pri sebe, v budúcnosti ti to bude odňaté, a potom zistíš cenu toho, čo berieš ako samozrejmé. Samozrejme rozprávku soľ nad zlato nemôžeš brať ani prakticky ani teoreticky doslovne, pretože v živote nič také neexistuje, že šibneš čarovným prútikom, a zrazu budeš mať dostatok niečoho, čoho si mal nedostatok predtým, čo radikálne ohrozovalo jednak tvoje zdravie, a jednak tvoju existenciu ako takú, čo je vážna vec.

Tým som ti chcel povedať asi toľko, že.

Pokiaľ prakticky nespoznáš brata či sestru v Kristu Pánu ktorá potrebuje pomoc, ale ty jej nepomôžeš, nepodáš jej čo i len obrazne, ak nie vecne ten pohár vody, čo sa spomína v biblii, nielen že nebudeš mať odmenu v nebeskom kráľovstve, ale vážne predovšetkým ohrozuješ spásu svojej nesmrteľnej duše, čo sa z textov Písma Svätého samozrejme pod ťarchou dôkazov sa ani náhodou poprieť nedá.

Záverom ti poviem to, že mňa, ako kresťana nezaujíma čo by bolo keby bolo, ale to, že kresťanský aspekt mojej osoby preukážem vtedy, že keď potrebuješ pomoc, podám ti chleba, a nie ti rozprávať rozprávky bez toho, aby som skutkom nenaplnil božie príkazy.

Čo na to povieš.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár