Dostal som mimoriadne vážnu otázku, úvodom tohto blogu chcem povedať celkom vážne, že NEPOZNÁM ODPOVEĎ, lebo neviem, čo konkrétne si myslí Boh, ako Boh rieši v nebi tieto skutočnosti, môžem sa len domnievať na základe autority Písma Svätého, a na základe rozumového poznania náboženstva ako takého. Uvediem teda moje zamyslenie, ktoré som adresoval pod svoj vlastný blog ako odpoveď na túto veľmi zložitú otázku, ktorú skúsim prekonzultovať s pánom farárom, alebo nejakým odborníkom na dogmatiku alebo biblistiku.

Odpoveď je principiálna dvojaká. 1.Boh nikoho netrestá pasívne. 2. trestáme sa sami, pretože trest prichádza ako následok nejakého sa previnenia. Príklad. 

Ukradneš z obchodu tovar s drahším finančným obnosom, alebo drahšou hodnotou, a bude to posudzovaný ako trestný čin, za ktorý ti hrozí väzenie. Je jedno, či si ukradol napríklad 4 ks. mrazených kurčiat s hodnotou cca 15 eur, alebo si ukradol napríklad nové auto z autosalónu, odpoviem ti prečo. 

To všetko, ako také, je jedno, aj keby to malo hodnotu 0 eur, niekomu principiálne patrí. Nikomu nie je dovolené násilne (lúpež) alebo iným nedovoleným spôsobom odňať cudziu vec či už bez vedomia, alebo proti vôli majiteľa. 

Prvý spôsob sa volá krádež, druhý spôsob sa volá lúpež. Za krádež v obchode je prakticky menší trest ako lúpež v rodinnom dome, pri ktorom prepadneš majiteľa a spôsobíš škody na majetku, prípadne na živote.

Nasleduje trest. Čiže najprv ťa obžalujú, potom obvinia, a potom napríklad ideš sedieť.

Keď tieto postupy volí nezávislý súd, ktorý nerieši skutkovú podstatu z nábožensko duchovného hľadiska, budeš skrátka potrestaný.

Tak je to presne aj s Bohom ako dokonalým bytím, samozrejme ako pre koho. Ja ako kresťan uznávam Boha, ty možno ako ateista nie.

Tvoja otázka je veľmi namieste, avšak vyžaduje to jeho spravodlivosť.

Nič pravdepodobne neostane bez odmeny.

Odmena nie je len za to dobré, čo logicky môžeme slovotvorne vydedukovať, ale aj to, čo spravíme za zlé.

Ale prakticky pýtaš sa dobre.

Ak to pojmeme zo sebe vlastného úsudku, jestvuje niekoľko možnosti.

Ak dokážeš TY, bez ohľadu na vierovyznanie, alebo si ateista, odpustiť krivdu spáchanú na tebe tak, že nebudeš mať výhrady voči previnilcovi, je to veľmi chvályhodný počin.

Takýmto spôsobom sa napokon zachová Boh k tebe, pretože jestvuje biblické pravidlo že Boh síce trestá, ale sa aj zmiluje. Vysvetlím bližšie.

Potrestá ťa tým, že previnenie ti odpustí v PLNOM ROZSAHU.

AVŠAK! TREST za hriech si ponesieš.

V praktickom živote to znamená, že napríklad keď ťa policajt zastaví a previníš sa prestúpenim dopravného priestupku, za vybavenú vec sa považuje, ak zaplatíš pokutu na mieste. Pokiaľ ju zaplatíš, od toho počinu sa považuješ za "čistého" človeka. je ti odpustené.

Avšak ak niečo zopakuješ známym 3x a dosť, zoberú ti trvalo vodičský.

Jestvuje mnoho ľudí, ktorí sa previnia aj v kresťanstve mnohokrát po sebe fatálne. Uvediem ti príklady.

Žena ide na potrat možno dvakrát po sebe. Prvý raz preto, lebo je tehotná v pätnástich rokoch, aby nebola hanba na základnej škole.

Druhý raz ide na potrat preto, lebo má 24 rokov, chodí s priateľom, teda nie je vydatá, ale kôli napríklad alkoholizmu, alebo drogám sa jej narodí poškodené dieťa, a ona sa rozhodne pre potrat, pretože ani mentálne nie je vybavená byť matkou a starať sa oň.

Otázka teda znie možno radikálne. Má právo štát takúto ženu poslať do väzenia? V niektorých krajinách určite.

Nik nemá potrebu nikoho trestať. Trest si privodzuješ sám napríklad tým, že nesieš doživotné následky z niečoho, čo si vykonal, ale nikdy si to neoľutoval, a nikdy si sa nezamyslel nad skutočnosťou, že v podstate si sa previnil, a aspoň súkromne, sám pred sebou si vstúpiš do svedomia, a povieš si, že nejakým (akýmkoľvek) spôsobom svoj minulý hriech proste chceš odčiniť tým, že sa snažíš o seba nápravu.

Viem, že som ti to napísal v podobne niekoľkých príkladov z reálneho života, ale všetky sú pravdivé, a navyše doložené na základe božieho poriadku, nielen trestno právneho, a podložené ťarchou dôkazov.

Posledne čo zhrniem je toľko, že Boh nikoho netrestá ako takého (samozrejme že potrestá) ale...

Ale človek si nesie následok toho, čo vykonal, pokiaľ nikdy ten počin neoľutoval, a nikdy nevykonal nápravu, aby si sa stal lepším človekom.

V takom prípade je ten trest od Boha úplne logický, a naprieč dejinám máme správy. Uvediem ti aspoň jeden.

Judáš bol milosťami obdarený apoštol, ktorý bol v Ježišovej spoločnosti a predsa ho zradil. Nemusel, ale zlákali ho peniaze.

Pre peniaze zradil Ježiša, ktorého síce podľa ježišovho vlastného proroctva zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.

Nič to nemení na skutočnosti, že Judáš zradiť nemusel. Nemusel "bonznúť " Pána Ježiša. On mal možnosť povedať NIE.

Keďže Judáš si volil cestu pohodlia za 30 strieborných a zradil Ježiša, Ježiš ho za to potrestal tým, že Judáš je zatratený v pekle miesto spasených v nebi na mieste svätých apoštolov, miesto ktorého zaujal Matej ako dvanásty apoštol po Judášovej smrti - samovražde obesením.

Otázka teda znie takto. Čiže Boh koho potrestal? Nepotrestal nikoho. Hriešny človek sa trestá sám, keďže vedome v niečom odmietneš Boha. 

Môžeš si sám menovať spústu previnení, trestných činov, prečinov, deliktov, hriechov, za ktoré si zasluhuješ civilný trest od štátu, alebo nejaké potrestanie od Boha, navonok neviditeľné, navonok neškodné, avšak dosť výstražné.

V skratke to zhrniem asi tak, že podstata Boha nie je samozrejme výsada niekoho trestať z náruživosti, ale ukázať, že za svoje zlé počiny pokiaľ ich neoľutuješ a nevykonáš pokánie, trest si istotne zasluhuješ.

Asi toľko.

 Blog
Komentuj
 
 fotka
sajzousko  4. 12. 2022 11:44
No jo preto by indisponovane deti nemali mať nárok na štúdium
Napíš svoj komentár