Je v tom naozaj symbolika?

Reagujem opätovne na mahmutov blog, ktorý považujem dosť za jednostranný, za samoúčelný, teda nesleduješ iný cieľ okrem seba a svojich hypotéz.


Zase si prekrútil a dal do podobnosti niečo, čo vôbec nesúvisí s duchovným životom. Možno by ti prospelo, keby si sa nonstop nezamýšľal nad niečím takýmto, ale možno trochu sa zaoberal aj tým, čo je vo svete, a to ti hovorím v dobrom, pretože mi nedá nezareagovať na tvoje bludy. 

Lafizig bloger ti napísal veľmi dobre. Nechcem ho v nijakom momente dopĺňať, ale píšeš zase nezmysly. Na mnohých miestach sa nachádza kríž ako symbol kresťanstva, ktorí ľudia celkom prirodzene vo svojej viere a bázne osadili kdesi do vrchu. Ty nikdy nevieš prečo to tak je. je možné napríklad, nechcem si vymýšľať, ale je možné, že niekto ho osadil práve z úcty, kôli tomu, že možno kdesi zablúdil, nenašiel smer, a vďaka akejsi zhode okolností sa dostal na správnu cestu, pretože inak by mu hrozil koniec. možno by ho nenašli živého. 

Tatry ako naše veľhory majú celkom isto aj nevyznačené trasy, a niekto kto nepozná terén, takých je pravdepodobne väčšina by celkom ľahko mohla zablúdiť, a keď sa to stane, človeku neostáva nič vo svojich silách, len sa spoľahnúť na Boha. Pripúšťam, že umiestniť možno veľký kovový predmet v tvare Kríža (na ktorom zomrel Pán Ježiš za našu spásu) nie je možno najlepšie riešenie kdesi na skale, kde vodivosť a pravdepodobnosť azda ničivého zásahu pre človek možno s následkami toho najhoršieho nie je najsprávnejšie riešenie, ale toto konkrétne je zas urážka pre kresťanov, ktorí si uctievajú kríž.

Izaiáš prorok predsa hovorí, dávno pred príchodom Ježiša na svet, Pán dovolil zdrviť svojho služobníka slabosťou; keď dá svoj život na zmiernu obetu, uvidí ďaleké potomstvo a jeho ruka úspešne vykoná Pánovu vôľu. Po útrapách svojej duše uvidí svetlo a nasýti sa poznaním. Boh hovorí: Môj spravodlivý služobník ospravedlní mnohých a sám ponesie ich viny. Celkom isto tieto slová proroka Izaiáša sú odkazom pre osobu Ježiša Krista, prirodzene ako druhú božskú osobu. uvádzať v tvojom článku, že symbol kríža v očiach BOha Otca, ktorý poslal Syna Ježiša na svet je symbol vraždy je vysoko neodborné, a navyše nebiblické. Čiže z toho mi vychádza, že zas zavádzaš.

Neviem či poznáš príbeh konštantína, ako píšem voľne, nechcem nejako strašne odborne, kedy dioklecián tvrdo prenasleduje kresťanov. Tento odstavec, čo ti napíšem, som skopíroval z jednej stránky, práve preto, aby som sa vyjadril odborne, čo najlepšie, pretože sa jedná o fakty, a nie to, čo ti možno nejakými rečami opíšem, Konštantín prekročil Alpy a s armádou o počte 25 tisíc vojakov postupoval na Rím. Maxentius mal obrovskú presilu. Jeho armáda sa skladala z vyše 100 tisíc vojakov. Bol si taký istý svojím víťazstvom, že sa neopevnil v Ríme, ale vyšiel pred brány mesta. Tesne pred bitkou sa však odohrala zvláštna udalosť. Konštantín ju neskôr sám vyrozprával historikovi Eusébiusovi. Stalo sa toto: Keď sa Konštantín modlil, objavilo sa na nebi znamenie. Na západajúcom Slnku sa mu ukázal svetlom vytvorený kríž a on počul hlas: „V tomto znamení zvíťazíš!“ Konštantín neváhal a dal na zástavy každého oddielu upevniť Kristov znak. 

Onedlho došlo ku krátkej, ale zúrivej bitke na Milvijskom moste. Vojsko Konštantína prekvapivo zvíťazilo a Maxentius sa utopil v rieke Tiber. Nový cisár bez váhania pripísal toto veľkolepé víťazstvo kresťanskému Bohu. Hneď začal odstraňovať všetky prenasledovania, ktorými boli kresťania doposiaľ ničení.

Čo mi na toto povieš? Neviem, lebo domnievam sa, že tvoja, a tak isto aj iných jednostranná zaujatosť je celkom isto mylná, a nevedie na správnu cestu. Tu ani nejde o to, či v Písme sa nachádzajú nejaké alegorické narážky napríklad na to, čo sa udeje možno v budúcnosti, alebo nejaké prírodné a iné nešťastia si vieme možno vysvetliť, alebo nevieme vysvetliť napríklad podrobnejším skúmaním biblie, či to niečo môže súvisieť, ale to, či pristupuješ k tomu predovšetkým s vierou, to je základ duchovného bádania, a taktiež nezanedbateľné miesto má aj logika, kritické myslenie, čo mnohým chýba, konštruktívna kritika a podobne. Vo filozofii som sa učil, že sú 4 fázy vedeckého výskumu, a síce intuícia, analýzy, syntéza a vymenovanie. Bez týchto znakov sa totiž ani v metodike štúdia biblie nepohneš nikam. 

Lenže hovoriť, že niekto trpel preto, lebo si uctieva kríž, a chcel uvidieť symbol kríža kdesi na hore, vrchu, na x vyvýšených miestach sa nachádza symbol kríža je veľmi scestné. Pretože jestvujú aj rokliny, prepadliská, v ktorých isto mnohí po svete zahynuli, ale taktiež mnohí cez to bezpečne prešli. Nechcem teraz v tomto hľadať alegóriu nejakého pekla, ako hlboká roklina, priepasť, nejaká ničota, zánik, a podobne, ale keby som to vážne chcel pripodobniť, isto je to scestné. 

Záverom poviem asi toľkoto k prečítanému článku teda. Nanájvyš by som práveže tvrdil, že v nejakom nečase, ktoré hocikedy môže nastať, čo sa nedá nikdy vylúčiť, kde hrozí pravdepodobnosť možného nebezpečenstva, a teda v Tatrách sa mení počase dosť často cez deň, nie je vhodné, správne absolvovať túru. isto ak boli kresťania, a nedbali na predpovede počasia, ktoré ich pred niečím varovalo, konali nerozumne, pretože nik im tam nekázal ísť. Možno lepšie by bolo, ak by videli, že je zlé nepriaznivé počasie, ak by si skupina možno pozrela nejaký dokument v televízii, na internete o tatrách, o danom mieste, te lokalite, ktorá možno nie je bezpečná, dá sa zvládnuť, ale z hľadiska ohrozenia života, neskúsenosti by nebolo vhodné absolvovať turistiku. Ja v tom nevidím akýsi boží zásah. Nezmysel. 

Ešte v krátkosti posledná moja myšlienka. Je veľmi smutné, že opätovne jednostranne hodnotíš takto niečo, v čom sa kategoricky mýliš.



Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku