Ak sa pristavím pri tom, čo som napísal, tak je naozaj zaujímavé, že teda jestvuje pri kvalite rovnakosti znakov aj ich rôznosť. Ako je to možné? podľa vysvetlenia na wikpédii to teda možné je. V poriadku.
To sa týka aj mezi žitím a prežívaním. To nie je synonymum, ale príklad antimonu, teda protikladu. V čom to teda tkvie.
Predstavme si človeka, ktorý napríklad žije v Tatrách, ale nikdy nenavštívil tieto hory v jej najrozmanitejšej podobe. To predsa nie je možné, ale možné to teoreticky je, ak si napríklad odmyslíme, alebo predstavíme určitú formu jeho osobnej indispozície, nejaké obmedzenie, ktoré mu naozaj nedovuľuje čosi také podniknúť, ktoré je pre nás úplne prirodzené a samozrejmé. Ťažko povedať. Nikdy, ale nie ak niekto naozaj má nejakú zdravotnú prekážku, teraz nemyslím na takého človeka, ale proste človeka, ktorého niečo také nebaví, že čo tam bude robiť, a podobne, neabsolvoval čo i len trasu, kedy nemusí zdolávať na turistiku niekoľko hodinovú pešiu náročnú trasu. Jestvuje vôbec taký občan, ktorý žije v blízkosti týchto hôr, ale nikdy ich nenavštívil? Je možné, že áno, lebo teoreticky sa to vylúčiť nedá.
Nejakému dobrodruhovi to predsa nie je možné. Napríklad ja som absolvoval turistiku v lokalite, ktorú navštevuje pomerne nízky počet obyvateľov, už nespočetne veľa krát. Nehovorím, že to poznám od detstva, ale sú tomu už roky, čo sa venujem takejto turistike. Napriek tomu, že trasu mám skutočne krížom krážom zlozenú naozaj mnohokrát aj s odhliadnutímpo minulé roky, je pravda, že stále ma v niečom fascinuje, a vždy je to iný pocit. Je to na škodu, lebo naozaj, napríklad vo večerných hodinách, kedy človek má voľno, by mohol trochu sa zaktivizovať aj prechádzkou do prírody. U mňa je to približne desať kilometrová trasa, ktorú som istý čas zdolával niekoľkokrát týždene, tentoraz to nie je tak, pretože nemám veľmi na to čas, ale dajme tomu.
Jedná sa o to, že človek v žití a prežívaní robí dva zásadné omyly, ktoré spomeniem, čo ma teraz napadli. Má isté možnosti, ktoré buď nechce, alebo nevie svojími schopnosťami, alebo mierou neschopnosti ( neberieme to ako urážku, alebo nadávku, ale ako suché skonštatovanie veci) uskutočniť, a takto mu unikajú zážitky, ktorými si mohol spestriť svoj život, a nehce sa zaoberať aj niečím, čo mi neudáva a nediktuje v tempe táto spoločnosť a tento svet.
Záverom teda vyjarím ešte ako krátke dovysvetlenie k tomuto, čo som práve napísal. Na tomto príklade som chcel uviesť, aký je teda rozdiel medzi žitím a prežívaním. Viacerí sa spoliehame na to, že niečo potrebujeme empiricky si overiť, teda na základe vlastných skúseností, neveríme proste nejakým teoretickým rečiam, a potrebujeme si to takto overiť najlepšie v praxi.
Ok, to samozrejme schvaľujem, ale tá praktická časť overenia nemá za následok potvrdiť, alebo vyvrátiť niektoré fakty, jedná sa len o to, že niekomu sa niečo nechce, a stále hľadá výhovorky, ako by sa niečo nedalo, a na niečo sa vyhovára, aby napokon pod ťarchou dôkazov priznal, že sa mýlil. A koniec koncov dopadne to tak, že si svoj omyl v podstate vôbec neprizná, a naďalej v ňom bude tvrdohlavo zotrvávať, lebo priznať si omyl je jeho najväčšia chyba a hanba, ktorú sa boji okamihom zažiť? Myslím si, že je to niečo, čo patrí medzi nie príjemé predstavy človeka priznať sa, že ten druhý predsa len mohol mať pravdu, a že niekto nie je neomylný. Toľko moje myšlienky.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
patrixo
4. 7.júla 2019 16:25
a žutím a prežúvaním?
Napíš svoj komentár