Túto tematiku považujem za môj čistý sentiment, poprípade za čistý sentiment človeka, ktorý  niečo podobné vymyslel ale na druhej strane je veľmi dobré a užitočné sa sem tam zapodievať s niečím, čo zdanlivo, teda len zdanlivo nemá s niečím súvis, aby nakoniec sa presvedčil, že predsa veľa vecí, aj keď nie všetko v našom živote predsa len zmysel má.

A to presne súvisí aj s tým, či je možné prestať niekoho mať rád. Vysvetlím teda ako to myslím.

Viem veľmi dobre, že niečo alebo niekoho konkrétne si obľúbiť, čo je istý proces, zaiste môže trvať okamih. A môže nastať aj pravý opak. Niečo doslova znenávidieť, aj to je samozrejme istý proces, môže taktiež trvať okamih. 

Máme teda dva protikladné elementy, ktoré síce spolu nesúvisia, stoja na opačných koncoch vyznávaní hodnôt, sú teda v protiklade, väčšinou tam predsa radíme prvky, ktoré mi dávajú niečo pozitívne do života, ale zaiste nemôže vynechať ani prvky, ktoré akýmkoľvek spôsobom deštruktívne pôsobia na moju osobu a osobnosť, ničia ma, stávajú ma pre niečo prakticky nepoužiteľným, čo mi ďalej v nejakom procese dotvárania nedajú zmysel... ale sú veľmi podstatné. Rozdiel je v prijatí týchto prvkov.

Vieme dobre, že tak ako dobro je nedostatok zla, a zlo je nedostatok dobra, sú tieto elementy dosť protikladné, a ničom sa nezhodujú, avšak stane sa niečo neočakávané, a dobro sa zmení na zlo, ale aj zlo sa môže zmeniť na dobro. V jednom okamihu proste niečo fatálne si uvedomíme,  čo priamo deštruktívne na nás pôsobí, ale my napríklad sme to mali tendenciu prehliadať. Myslieť si, veď to hádam prejde, to nie je nič také hrozné, a podobne. To sú naše sentimentálne prejavy, ktoré sú klamlivé, vytvárajú negatívny obraz a dojem celkovo o spoločnosti ako takej.

Možno ste nadobudli niekedy pocit, že to, čo najviac niekedy miluješ, píšem to v druhej osobe( ako keby ja tebe teda), budeš raz nechcene najviac nenávidieť. To znamená, že sú to dva odlišné protikladné, proti sebe stojace prvky, ktorých ale mimoriadne zákerne delí tenká deliaca čiara.

Tenká deliacia čiara, ktorá symbolizuje, že hranica medzi preukázaným dobrom a zlom je mimoriadne tenká, čo možno neblaho definovať aj tak, že zlo a dobro by bolo ako nejaké podivné entity, teda ako niečo, čo jestvuje mimo naších daností, ktoré sme nemuseli nadobudnúť rozumovým poznaním, napríklad ako talent. niekto má talent na hudbu, dokáže zimprovizovať hudobne prakticky čokoľvek, ale nedokáže nakresliť nejaký jednoduchý útvar, či už pomocou vlastnej fantázie, alebo pomocou nejakej predlohy. 

To sa mi na výtvarnej na základnej škole stávalo pomerne často, zato s hudobnou s improvizáciou a presnosťou v improvizácie v hudobnej oblasti klavíra nemám problém. Veľmi dbám na presnosť a precíznosť. Neuspokojím sa s priemerom, ale s tým, kedy nadobudnem predovšetkým pravdivý overený pocit, že niečo ovládať stopercent.

Ako som teda spomínal v mojom predchádzajúcom odseku, a ešte nad ním, tá pomyslená, alebo aj reálne jestvujúca hranica medzi dvoma podstatami, a to dobrom a zlom je veľmi tenká, pretože, tak ako niekoho dnes miluješ, toho istého celkom reálne, konkrétne zajtra môžeš tiež z duše nenávidieť, a prakticky, aj keď vychladneš, a nebudeš konať pod vplyvom nejakých emócii a podobne, nebudeš prakticky schopný vysvetliť tento psychický skrat, ktorý nastal a nastáva u takmer každého človeka.

Záverom mojej sobotnej večernej reflexie by som povedal ešte toľko, že my všetci v podstate máme nevyspytateľnú povahu, či si to priznáme, alebo nie, ale dobré je nekonať pod vplyvom emócii, aj keď je to veľmi ťažké keď je niekto veľmi impulzívny, či už v dobrom, alebo v zlom. Nech sa vám darí.



 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár