Predsa len som sa rozhodol, že teda pridám už jedenásty článok na túto dobrú tematiku, pretože som pridal jeden komentár, ktorý azda najvýstižnejšie opätovne definuje tento nadpis, a teda pridal som jedno moje krátke zamyslenie v jednej diskusii, ktoré teda pridávam ako nadpis.

Viacerí sa snažíme niečo zhodnotiť nie na základe objektívnosti, nestrannosti, ale nechávame sa unášať prúdom svojich pocitov, emócii, niektorí veľmi pudovo, a to som si všimol aj pri vyjadrovaní tu na blogoch, ale najviac som si to všimol v jednej automobilovej diskusii, ktorú som viedol dnes poobede, nie sú teda schopní diskutovať a predovšetkým prijať iný názor než ten svoj. Robí sa tu kategorická chyba ktorá spočíva v tom, že človek najprv niečo musí spoznať, a potom sa to dá skritizovať, čo problém nie je problém je, že človek nie je schopný diskutovať, a prijať iný názor, než ten ktorý má on.

Ako teda začnem. Takto som to napísal. Teda myslím si celkom isto že všetky možnosti ktoré si vymenoval v teto ankete by sme mohli teoreticky aj prakicky isto označiť za správne, ale predovšetkým za rovnocenné. niekedy je rozdiel, či je niečo správne, alebo či je niečo rovnocenné, pretože vybrať medzi dvoma možnosťami, z ktorých jedna je správna a druhá nesprávna nie je vždy jednoduché, ale logicky sa to zistiť dá, kdežto možnosti, ktoré sú rovnocenné, obe správne, ale v daný moment sedí predsa len jedna možnosť predovšetkým pre objektívne meranie danej skutnočnosti nie je celkom jednoduché a ľahké.

Otázka je, ako si človek predstavuje kredit morálneho človeka. čo všetko sa za tým skrýva. Vieš. viacerí sito zamieňajú s tým, že taký človek sa nesmie nahnevať, rozčúliť, nesmie nadávať, musí sa zachovať za každých okolností férovo, vždy pôsobiť akosi uhladene. To nie je a nemá s morálkou nič spoločné. 

Každý môže pôsobiť inak, ako v skutočnosti je. Teda celkom nie každý je schopný nejakej otvorenosti, teda viac menej je akosi uzatvorený, a práve preto, že všetky možnosti ktoré si vymenoval v tejto ankete sú v podstate správne, čo sa môže javiť ako paradox, pretože podľa skutkov, myšlienok, doplnil by som ešte slová vyjadrujú akúsi nedeliteľnosť, akúsi spojitosť, kde jedna je prepojená s druhou, jedna od druhej závisí, jedna druhú dopľňa, a predsa predstavujú v istom zmysle akúsi nedeliteľnosť. Je to veľmi široká téma, na ktorú neexistuje jednoznačná, konkrétna a priama odpoveď. 

Dobre vieme, že od toho závisia niektoré okolnosti, napríklad či človek je zameraný čiastočne duchovne, čiastočne materiálne, alebo či jedno vylučuje druhé, alebo to ide spolu. Pokiaľ človek napríklad je síce morálne dobrým, čestným, čestne si zarába, chodí do práce, ale kategoricky napríklad vylučuje vieru v Boha, darmo má dobré skutky, keď v prvom rade má zlé myšlienky, napríklad ako niekomu uškodiť, kto teda, ako píšem, nevyznáva jeho konkrétne hodnoty, ktoré je potrebné vyznávať práve na to, aby dokázal obstáť v zložitej skúške, v tom, kde žije, čo tvorí jeho prostredie a podobne. 

Záverom ti napíšem ešte čosi také ako. Tam spravidla spadne všetka jeho maska, ktorú v podstate máme všetci, to sa nedá poprieť, a je veľmi ľahko moje tvrdenie aj dokázať, a teda tam sa väčšinou celkom včas odhalí pravú svoju identitu, ktorú možno aj rokmi dokázal zakrývať alebo potláčať, čo je celkom isto neblahý vplyv, ale stále sa to deje. 

Sú niektorí ľudia, ktorí možno nikdy nepovedali nejaké vulgárne slovo. to sa ako tak zistiť prirodzene nedá, a je to zvláštne, keby sa niekto o to pokúšal, povedal by som že je to absurdné. Ono niekedy je tomu dosť ťažké odolať a ubrániť sa, ale sú ľudia, ktorí naozaj to nespravili, ale problém je, že ich konanie je v rozpore s dobrým správaním, sú zákerní, a všetko len napríklad hrajú, proste ukazujú akési dve tváre, jednu pre seba, a druhú pre svoje okolie, možno niekedy preto, aby ľahšie mohli manipulovať s ostatnými, ktorí sa nachádzajú v ich blízkosti. 

Hrajú akéhosi inteligenta, ale napríklad v súkromí sú to nerváci, ktorí teda hrajú niečo, a ukazujú takto pred svetom dve tváre, pri správaní ktorom sa človek môže cítiť veľmi zmätene, neisto, prehlbuje sa spontánne akási nedôvera, a takto narastá priepasť, kde sú hodené všetky nezhody, všetky výčitky, všetko to odhalené, čo sa pred kým vôbec skrývalo. Je to teda morálne alebo nie? Daj si odpoveď sám...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár