Je motivácia pocit alebo myšlienka? IV

Akurát som dopozeral sv. omšu s nedeľnou platnosťou, avšak zajtra celkom samozrejme ráno sa chystám pozerať sv. omšu. Aj s touto súvislosťou by som chcel podotknúť, že som mal motiváciu zúčastniť sa tejto sv. omše, cez prenos v televízii, lebo pochopiteľne máme takúto výnimočnú situáciu. Mám ale celkom dobrý pocit, pretože viem, že naozaj z duchovného hľadiska je to to najdôležitejšie, čo môžem ako kresťan obsiahnuť, keď inak sa nedá. Aspoň naozaj teraz si človek môže vážiť presne tie všednosti, môže si to samozrejme aplikovať aj na iné činnosti, ktoré bežne, celkom isto rutinne vykonával.

Mnohí nechápu, o čo konkrétne ide, a je to veľmi smutné. Práve preto, ako spomínam v nadpise, a teda sa nad tým aj dnes večer zamýšľam, je dobré, kedy človek si vzbudí nejakú motiváciu, čo všetko chce dosiahnuť, kým teda má na to čas. Ako hovorí Pavlov List Galaťanom, kde spomína, že kým teda máme čas, robme dobre všetkým. Otázka je, kto všetko túto možnosť chce využiť.

Mnohí majú motiváciu, ale často nerobiť dobre. Možno by som povedal, že niekedy nespraviť dobre, človek ani nepotrebuje motiváciu, proste to ide samo, ale keď človek chce vykonať dobro, obyčajne človek je hatený milión prekážkami, pre čo asi by sa to a hento nedalo uskutočniť, a človek proste nechápe, skade sa aj berie napríklad toľko nechuti, alebo vzdoru v ňom.

Dobre vieme, že to, čo človek zaseje, to bude časom aj žať. Presne je to aj v duchovnom význame, a vidíme, že aj túto situáciu môžeme prirovnať k tomu, kedy ľudia sa napríklad v živote vysmievajú duchovným hodnotám, a proste všetko, čo súvisí s duchovným životom, životom v kresťanstve a podobne, že proste zrazu kresťanské spoločenstvo sa vyslovene stáva ako jediná inštitúcia, ktorá ti môže poskytnúť akúsi pomoc, akúsi útechu. Dobre som zistil, že neprítomnosť v kostole naozaj aj  pre mňa je niečím zvláštnym a výnimočným, niečo, čo pre mňa nie je prirodzené, ale inak sa momentálne podľa situácie inak ani nedá.

Toto všetko v nás môže vzbudiť nejakú činnosť, a toto všetko môže pôsobiť ako motivácia spraviť oveľa viac dobra. Mnohí majú aj dobrý úmysel, ale rýchlo z toho vzíde, pretože človek naozaj je často zahatený inou činnosťou, mysliac si, že to bude oveľa viac prospešnejšie. 

A nevedel si do týchto dní bez nich predstaviť svoje fungovanie, svoj život, všetko človek proste berie ako samozrejmosť. Táto situácia nám predsa jasne hovorí okrem iného, a to som si uvedomil po tieto dni, že nie všetko je automatické, nie všetko je samozrejmé, a predsa sme sa takto k tomu stavali.

A z dôvodu duchovného nasýtenia volil som túto možnosť sledovať sv. omšu, ako to budem robiť aj zajtra, pretože ako vieme, iná možnosť momentálne neexistuje. Pre mňa osobne je to veľká motivácia, pretože viem, že iná možnosť nie je, a využijem to, čo je aktuálne dostupné.

Ako teda vidíme z danej situácie, vidíme celkom jasne, že nie všetko, čo sme do onoho času pokladali za automatické, je naozaj aj také automatické, také samozrejmé, také všetko jasné, zrozumiteľné, pochopiteľné, všetko dovolené. Dobre vieme, že v súčasnosti naozaj platia iné pravidlá, a chtiac nechtiac pre naše dobro musíme sa prispôsobiť. Toto presne je ako odkaz tým, ktorí neuznávajú akýsi konzervativizmus v akejkoľvek podobe, majú radi, kedy je všetko volné, veď predsa čo mi kto môže čo rozkazovať, alebo prikazovať, a teraz na tejto situácii jasne vidíme, že čo všetko je nám prikázané, a človek naozaj pre naše dobro to musí dodržiavať.

Pýtam sa teda v tomto blogu opätovne, či je motivácia pocit, alebo myšlienka. Vlastne prvotne som sa to nepýtal ja, ale som to našiel.

Záverom asi toľkoto. Človek častokrát má motiváciu a chuť niečo dokázať, avšak ostane to len pri tom prvotnom, a častokrát nezrealizovanom a neuskutočniteľnom, pretože sny sú častokrát odlišnejšie ako realita, v ktorej sa nachádzame. Práve preto človek môže ale aj nemusí mať motiváciu niečo dokázať, presne, ako som to písal v nejakom mojom článku.


Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku