Po krátkej prestávke pridávam druhú časť tohoto krátkeho článku, komentáru, kde teda sa chcem v krátkosti zamyslieť, či je dobré mať rozdielne názory. V čom konkrétne, ako si to predstavujeme, by som teda vysvetlil nižšie.

Každý vie, že zadobre sa mám s niekým len vtedy, pokiaľ mám spoločné záujmy, ciele, proste tú spoločnú cestu, po ktorej sa s niekým vydám. Nie je dobré robiť akési paralelné možnosti, pretože vždy to zaváňa istou formou neistoty, nízkej sebadôvery, straty dôvery ako takej, možno straty akejsi formy tolerancie, a všetkého toho, čo práve, teda za normálnych okolností teda naopak, je niečo, čo stmeľuje kolektív, čo prináša na dobro a úžitok spoločnosti.

Lenže problém nastáva v jednom momente, kedy v niečom sa akokeby odrazu vzopriem tomu danému zaužívanému, niečo proste s čím sa akokeby vopred ráta za nejakú už hotovú záležitosť bez diskusie, a teda s niekým si rovno rozdelím cesty. Je možné, že teda prepuklo to do akejsi fázy, kedy sme tomu spravili radikálny koniec. Je toto správne? Ako spracovať takú situáciu, pokiaľ niečo cítime, že viac menej tá situácia je jednak neodvratná, nedá sa to teda odvrátiť, a teda nevieme to ani napraviť. Je správne všetko naprávať, urovnávať akési spory, riešiť niektoré nie celkom príjemné rozhovory, kde panuje akési napäté a zlovestné ticho charakterizujúce akési ticho pred búrkou?

Pamätám si na obdobie strednej školy, kedy som mal veľmi dobré vzťahy s jednou mladou vyučujúcou, ktorá ma učila občiansku výchovu a etiku. Ako som spomínal z nedostatku záujmu som nemal náboženstvo, ale neuškodilo mi to vôbec, práve naopak, práve to, že som teda tú etiku navštevoval, vo viacerých smeroch takto postupne som zistil, aké zmýšľanie majú ľudia, ktorí praktizujú iné hodnoty, ako praktizuje ich veriaci, teda som spoznal ich názory, ich celkový štýl a podobne, ktorý teda v mnohom je odlišný.

A práve, poviem teda za seba, práve to, že sme mali odlišné názory, to bolo pre mňa niečo, čo ma priťahovalo na tej osobe mojej profesorky. To, že akosi sme si jeden druhému oponovali, som sa častokrát v mnohom naučil, v mnohom som v danej fáze akosi dospieval, hoci nemôžem povedať, že v mnohom som toho času ešte dospel. To asi ešte nie. Každý podľa mňa, nech je akokoľvek rozumný, je proste akési nepísané pravidlo, že človek v rozličnom stupni vývoja dozrieva inak, a teda tak sa má primerane viesť aj nejaká diskusia. 

Je to presne ako na tomto portáli. Aj tu teda som vybadal, že teda aj vo viacerých diskusných fórach, alebo komentároch pod napísaným článkom sa nájde čosi, čo nie celkom teda korešponduje s napísaným textom ako celkom. Problém je, že my máme akúsi tendenciu, a to je dané akosi u každého, pri nejakom prečítaní mať názor len na to, čo ma konkrétne na tom zaujalo, ale pritom musím povedať, že nie sme schopní porozumieť danému textu, tomu obsahovému významu ako jednoliaty celok. Myslím si, že je to dané tým, že mnohokrát pudovo reagujeme na čosi, čo sa nám páči, alebo nepáči, a nevieme celkom isto zniesť konštruktívnu kritiu. O čo ide.

Pri konštruktívnej kritike je dobré, kedy naozaj niekedy si niečo viackrát dobre premyslíme, aby sme sa do niečoho mohli pustiť. Je isté, že mnohokrát vypúšťame mnoho hlášok, ktoré teda nazad už nevieme vrátiť späť, a možno tak by sme veľmi chceli. Pokiaľ ale nejde o nič vážne, ale na druhej strane si plne uvedomujeme, že možno by sme mohli reagovať aj ináč, človek v tomto smere sa teda akosi sám vychováva, a niekedy je teda lepšie, pokiaľ na niečo prídem sám, bez akéhosi názorného príkladu alebo ukážky od iných, kde sa neviem možno dostatočne vcítiť do myslenia toho druhého, neviem vnímať nejaké prejavené formy pocitov, a nerozumieme napríklad niektorým emocionálnym gestám, ktoré teda niekto vyjadruje.

Nemôžem celkom logicky a pochopiteľne viesť napríklad diskusiu na nejakú pálčivú spoločenskú tematiku, ktorá pomerne často rezonuje napríklad v spoločenských kruhoch, či už na školách rozličného stupňa, alebo práce, a podobne, pokiaľ daný človek nie je dostatočne zrelý na to, aby pochopil niektoré súvislosti, logicky a v kontexte.

Záverom poviem ešte toľkoto. Snažím sa stmeľovať, alebo som v niečom ako prvok, ktorý rozdeľuje než spája. 



 Blog
Komentuj
 fotka
takeiteasy  3. 11. 2019 04:59
» miro.medium.com/max/324/1... *HI4kj-TPAQrfQkAdrw2KTA.png
 fotka
1ggy  4. 11. 2019 03:19
@takeiteasy to je po nemecki?
Napíš svoj komentár