Piaty článok na túto tematiku, ktorá je dosť náročná, začínam ako reakciu na jednu celkom dávnejšiu anketu, na ktorú som teraz narazil, a na danú myšlienku sa teraz pokúsim napísať jednu recenziu. Tá otázka znie takto. Prečo sa závisť mení na nenávisť. 

Na začiatku tohoto článku teda musím povedať, že nie je jednoduché vyjadriť sa na túto pálčivú problematiku, ktorá poodhaľuje naozaj vzťahy medzi ľuďmi, ho ja osobne na článkoch mojich nie som rád, a nerobím rád, keď sa k niečomu ako takému chcem vyjadriť všeobecne a nie konkrétne, pretože len vtedy, kedy je niečo konkrétne, to človek dokáže pochopiť. Len vtedy, kedy človek niečo zažil, a teda vie to ďalej interpretovať na základe vlastných skúseností, a vie to teda hodnotovo odovzdať, a podať ďalej, práve v tom sa skrýva a tkvie to pravé posolstvo, ktoré nadobudne účinok v pravom čase. 

Jedna zaujímavá biblická myšlienka hovorí o tom, ako ten, kto o zákone Pánovom rozjíma dňom i nocou, prináša ovocie v pravý čas. Neviem presne, či si dokážem aj ja predstaviť, čo to znamená nad niečím uvažovať a neustále v niečom dňom i nocou sa čímsi zaoberať, či skôr človek v niečom nevyprahne, možno stratí pomaly do niečo chuť, a to všetko na základe toho, že teda aj to dobré, to možno majestátne, ktoré ho prvotne ohúrilo a príjemne prekvapilo, predsa ho to časom možno omrzelo, už nemá nejakú inšpiráciu, a proste mu to zovšednelo, on sám teda to dostal na nejakú nižšiu úroveň, neuvedomujúc si, že toto všetko tvorí stále nejaké hodnoty, možno aj bez jeho osobného pričinenia, ktoré už možno nie je ochotný viacej ponúkať.

Neviem presne z akého uhla pohľadu by som sa mal pustiť do rozoberania tejto menej príjemnej myšlienky. Ale niekedy čím menej príjemná, a keď to človek nebude odsúvať na vedľajšiu koľaj, tým lepšie sa s danou problematikou, s tým zložitým a podobne, dokáže vysporiadať. Proste ako hovorí staré známe príslovie, čím skôr sa do niečoho pustíš, niečo začneš, o to skorej skončíš. Niekedy to proste vytvára dojem, že sa toho chcem účinnejšie zbaviť, že to chcem vykonať, cítim proste v sebe danú povinnosť, a nechcem to odkladať na neskorší čas. Ja osobne tiež to tak robím, pretože čím skôr niečo vybavím, vykonám, tým lepšie aj pre človeka. Človek si takto pestuje svoju pozornosť, vie, že niečo proste je neodkladné, dá tomu väčší zmysel.

Ak sa teda vrátim k myšlienke, ako je možné, že závisť sa mení na nenávisť. V podstate je to normálne, a vytvára to akúsi logickú nadväznosť, že teda v človeku, ktorý pestuje zlo, postupom času naozaj to všetko začne vnímať vyslovene ako nepriateľsky voči nemu, hoci pravda je taká, že nik presne nepozná pravý dôvod akejsi skrytej agresie. Ona môže napríklad prerásť aj do istej šikany, ktorá je v spoločnosti ako neprijateľný, nebezepčný fenomén, s ktorým sa nie je jednoduché azda vyrovnať, a málo sa o tom hovorí, čo je na škodu. Niekedy sa proste veci riešia spôsobmi takými, že teda čím viacej sa o niečom hovorí, tým viacej sa o niečom nejasnom proste objasňuje, tým viacej padajú tie pomyslené duchovné prekážky, to, že človek má určitý odstup z nejakého dôvodu, ktorý je jemu vlastný, a takýto životný štýl a všetko okolo toho mu je vyslovene nepríjemný, niekedy ho to trápi, a nevie sa pohnúť ďalej.

Je možné dosť, že človeku proste niečo chýba, to čo má ten druhý, a aj on by veľmi chcel byť taký, ako je on, ale možno to jeho vlastné ego, možno aj vlastná pýcha nedovolí v niečom sa ho opýtať na ten správny a osvedčený postup, podľa ktorého on postupoval, aby aj on sa niečomu priučil. Takto to vnímam ja.

Záverom poviem toľko, že teda tá hodnotová hierarchoa je teda na to dobrá, aby človek v nej dokázal vytvárať účinne nejaké hodnoty, ktoré majú za úlohu jedno jediné. Priniesť v danej spoločnosti to ovocie dobra, to pozitívne, aby malo význam zostať a budovať tam, skade by človek azda najradšej v niektorom momente odišiel. Toľko som chcel napísať v tomto článku.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár