Hodnotenie svojho sebavedomia IV

Možno celkom to nebude korešpondovať s tým, čo chcem teraz napísať, a čo som napísal ako pokračovanie môjho komentára do danej diskusie, ale predsa.

Otázka teda je taká, že teda od čoho teda závisí to, či človek je morálne závisí, od jeho skutkov, myšlienok, alebo oboje dohromady. Píšem to teda ako moje pokračovanie toho, čo som napísal ako môj názor.

Ešte ti chcem napísať to, že mnohí sklzujú, nanešťastie sa to dá celkom ľahko odpozorovať, do akéhosi sebeckého sentimentalizmu. Teda niečo na spôsob, že podľa seba súdim teba. Alebo čo budem mať z toho ja. Je to na jednej strane prirodzené, pretože to vytvára akýsi ochranný film predtým, že človek zistí, že ho niekto len využíva pre svoje ciele, kde si niekto takto aj buduje svoju kariéru alebo lepší imidž. 

A keď zistím ako tak, že mi to tak vychádza, tak to budem robiť, lebo to asi je správne. Napríklad na spôsob, ja som vykonal to, iní by to možno nespravili, ja som to spravil, alebo v duchovnej rovine presne ako sa píše v evanjeliu, kedy farizej v danej synagóge, sa modlí k Bohu na spôsob. Bože môj, ďakujem ti, že nie som taký, akí sú títo ľudia okolo mňa. Ono to si môžeme premietnuť do rozličných oblastím napríklad nechcem byť akí sú moji kolegovia spolužiaci, susedia, ale vieš. 

To je práve to problém, že mnohí ďakujú, celkom isto pokrytecky, že teda nie sú ako podobne tí ostatní okolo neho, a to sa deje aj dnes. Môže za to azda príliš vysoké ich sebavedomie, a možno aj ich akési nasadenie v boji za možno aj dobrú vec, ale predovšetkým v tom chápaní, že práve ja osobne z toho budem ťažiť najviac, chcem sa pred ostatnými blysnúť, chcem byť v popredí, pretože práve to môže zvyšovať moje sebavedomie. A mnohí takto aj činia. Mnohí sú radi, že teda niekde sú tam, kde sú, že majú svoj život, majú svoje vedomie, že sa nedali teda nikým a ničím ovplyvniť, a pre nich je to takto najlepšie. Mnohí ale sú egoistickí, príliš sebavedomí, a práve toto škodí jednak im samotným ako aj ľuďom okolo nich, alebo v tesnej blízkosti.

Čo ty vieš, aký osud majú tí ľudia okolo teba, prečo práve oni sú takí, že si od nich nemôžeš brať príklad. To, že si od niekoho príklad teda nezoberiem ešte neznamená, že priamo, alebo nepriamo ma nemôžu v tom dobrom slova zmysle ovplyvniť. To nemôžeš vylúčiť. 

Pravda je taká, že mnohé situácie, ktoré spozoruješ a keď si pozorný voči okoliu slúžia práve k tomu, aby si osobnostne rástol, teda po každej stránke, ktorá ťa pozdvihne smerom hore, ktorá proste spôsobí to, že sa opätovne staneš v niečom dobrý, lepší, že v niečom sa zdokonalíš, niečomu sa možno začneš vyhýbať. Niečo možno zanecháš, také, čo by bolo dobré zanechať, práve preto, lebo keby si to tak nesrpavil, nikdy sa nepohneš dopredu, a budeš stále v akomsi statickom stave, kde ti síce možno nebude zle, nebude ti možno hroziť akési bezprostredné duchovné, duševné, či iné morálne nebezpečenstvo, ale budú sa ti vynárať otázky, či si nemohol spraviť niečo ináč, ako si to spravil. Je to teda na mieste podobná úvaha, alebo nie? 

Myslím si, že človek musí nutne vykonať akúsi syntézu toho, čo si dal aj ty do ankety ako možnosti, a je to správne, pretože len spájaním, syntézou, a nielen teda akous vzájomnou komparáciou porovnaním dosiahneš to, že človek sa od niečoho odosobní, v niečom sa možno primkne bližšie, a takto sa môže celkom isto morálne, duchovne, duševne, predovšetkým však musím zdôrazniť ľudsky zdokonaľovať na úroveň, ktorá ho bude povznášať tam, kde bude šťastný, ale nebude to hneď, to treba nutne podotknúť. Možno to spozoruješ na základe správania sa tvojho okolia, priateľov, či nezačnú od teba bočiť, či budeš vedieť pudovo vystihnúť práve to, či sa niečo deje dobré, alebo zlé. Toľko môj názor.

Záverom poviem toľko, že je mnoho sebavedomých, ktorí si neprešli ešte nejakou významnou skúškou na to, aby naozaj mohli sa niekde vydať samostatne, proste na to ešte nedozreli. Neviem sám, v akom som stave ja.

Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku