Bola svetlo ktoré ma ožiarilo vždy keď som sám depkoval vo svojej temnej izbe. Nikdy ma nezradí (no občas hej) , vždy stála pri mne. Áno, moja lampa na čítanie. Už som si s ňou toho toľko užil. Príbehy mnohých postáv nám v knihách ubiehali ako voda. Bojoval som s drakmi, vojakmi moderných ale aj starých dejín. Putovanie krajinami známymi aj neznámymi, existujúcimi neexistujúcimi. A to všetko s mojou malou výkonnou lampičkou za plecom. S nikým som si toho v živote neužil a zároveň nevytrpel tak veľa. Nezabudnem ako som s ňou ráno budil brata aby som ho nasral. Ešte si pamätám deň keď som ju dostal zabalenú v priesvitnej fólii (viete tá fólia čo puká ). Bol to krásny deň. Ale každá lovestory raz skončí. A bol to krutý koniec. Začalo sa to poblikávaním. Určite to len skapína žiarovka, hovoril som si. Po jej vymenení to bolo fajn ale na druhý deň to zas začalo blikať. Otec mi povedal že spoje čo drôty či kia maria su pretrhnute. Vraj sa s tým nič nedalo robiť. Bol to veľmi smutný deň, pršalo. Lampu som pochoval pod kopu odpadkov v koši. Tak by to chcela. A to je koniec mojej malej lampy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
upirka113
23. 7.júla 2011 20:33
prepáč úprimnú sústrasť
Napíš svoj komentár