Dnes Vám poviem jeden malý príbeh.. Možno je skutočný, možno vymyslený. Na tom nezáleží, no pre niekoho je to možno podstatné.

Hnedovlasé dievčatko sedelo vonku na hojdačke. Hnedé vlásky jej padali do tváre. Chcela pôsobiť nenápadne. Sama si túto cestu už veľmi dávno zvolila. Nevedela, že je to cesta na veľa rokov zlá. Pohľadom, úplne prázdnym pozerala niekam do diaľky. Pozorovala, ako sa jej rovesníci spolu hrajú. Počúvala ich smiech, načúvala ich slovám. Chcela sa hrať s nimi. Chcela vyskúšať aké je to hrať sa s inými deťmi. Aký je to pocit v skutočnosti.
Každý večer pred tým, ako zaspala, si so zatvorenými očami predstavovala, ako sa hrá spolu s deťmi. Smeje sa s nimi,požičiavajú si hračky. Boli to pre ňu tie najkrajšie chvíle z celého dňa. Každý deň sa tešila, ako večer zaľahne do postele a začne sa hrať so svojimi kamarátmi vo svojej mysli. Tam bola slobodná. Cez deň bola sama. Uväznená sama v sebe, pripútaná len k myšlienke, ako sa večer vráti do postele. Uväznená vo väzení, do ktorého sa dostala dobrovoľne.

................................................................................................................................

Hnedovlasé dievča sedelo za stolom...... » renkaartandlife.blogspot.sk/2014/06/mozete-...

 Blog
Komentuj
 fotka
11  26. 2. 2017 16:47
Prečo už nepíšeš?
Napíš svoj komentár