Biely. Bodkovaný.
Stúpa z neho para.
Nad stolom tancujú bábky.
Tanečnice bez očí.
Bezočivé marionety.
Slepé.
Vodia ich za povrázky.
Lieta okolo nich drak.
Hračka z kartónu.
Pomaľovaný vodovkami.
Padá váza.
Na pohľad všedný kus skla sa rúti k zemi.
Čas prestáva existovať a všetko je relatívne.
Na zlomok sekundy, na večnosť.
Zastaví sa nad dlážkou...
len aby sa mohla rozbiť na tisíce malých kúskov.
Po stole sú rozsypané pastelky
a niekto zrazu buchol vchodovými dverami.
Atómy kričia v agónií.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár