Mám tu otvorený balkón, až mám z tej zimi po celom tele zimomriavky, ale nedokážem sa postaviť a ísť ho zavrieť. Ten chlad dokonale vystihuje moju náladu, dopĺňa moje myšlienky ako skladačku a ja ho vnímam plnými dúškami. Cítim sa ako motýľ, ktorý nemôže lietať... každučkú čiastočku môjho mozgu zapĺňajú myšlienky naňho. Nedokážem zabudnúť, nejde to. Už niečo vyše roka venujem moje city len jemu, stále verím v akési ideály, a až teraz mi dochádza, že o tomto život nieje. Toto nieje sen, ktorý si snívam, ale realita. Cítim sa akokeby som sa prebudila z dlhého spánku, pretože až teraz si plne uvedomujem, že má inú. Vedela som to aj predtým, ale akosi stále vo mne bola nádej, že všetko bude možno aspoň z časti také aké som si priala. Všetky tie jeho slová, boli len slová... prázdne slová, ktoré nič neznamenajú.. mohla som to tušiť, ale bola som naivná.. celý svoj život som naivná... dúfam, že z toho vyrastiem.
Teraz som videla fotky... jeho, môjho vysneného, ale predsa len reálneho... jeho, ktorý počúva indie rovnako ako ja, fotí starým fotoaparátom a nosí konversy, jeho ktorý má tak rovnaké názory ako ja, áno JEHO. Ale nebol tam len ON, vedľa neho bola ona... a strašne sa k sebe hodili..... tie fotky boli dôkaz, na ktorý som akoby povedome čakala.

Zabilo ma to. Zabilo to moju dušu a moje srdce. Zabilo to moje city. Cítim sa prázdna, a mám chuť bežať veľmi ďaleko a z celej duše plakať, až kým to prestane bolieť. Bolí to. Veľmi to bolí, a ja nedokážem nájsť spôsob ako tú bolesť zmierniť. Prečo ho tak veľmi ľúbim, keď viem, že nikdy nebudeme spolu?

PRáve dnes som čítala jednu knihu s názvom Každodenný hrdina, a autor tam spomínal o bolesti nasledovné:

* Nejde o hledání odpovědi na otázku "Proč?" - např. ve formě "Proč se to stalo zrovna mně?", případně o její znění v širším rozsahu , jak to naznačují otázky typu "Proč trpí nevinní?" nebo "Proč umírají děti?". Vše záleží na tom, jaký postoj k utrpení zaujmeme.(Mít pro co žít- Jaro Křivohlavý)
* Bolest nás nutí zastavit se a zeptat se na smysl věcí. Bez bolesti bychom nikdy neřekli to, co jsme řekli už tolikrát:"Proč se to stalo zrovna mě?", abychom vzápětí zjistili, že nejen mě. Bez bolesti bychom se neodhodlali zkoumat skryté zákony, které jsou příčinou pohybu všech věcí, událostí a lidí.(Každodenní hrdina- Delia Steinberg Guzmán)
* Stačí se podívat kolem sebe a všude nalezneme utrpení: trpí semínko, které klíčí, aby se z něj stal strom a trpí i člověk, který musí svléci starou kůži své hmotné schránky, aby se mohl vyvíjet.(Každodenní hrdina- Delia Steinberg Guzmán)
* Každé utrpení obsahuje poučení nezbytné pro naši evoluci.(Každodenní hrdina- Delia Steinberg Guzmán)

Ten autor je fantastický a napísal to viac než perfektne, no ja aj napriek tomu neodkážem zaujať v tejto situácií pozitívny postoj. Nejde to, pomôžte mi niekto



Hudba, Proklínám - Janek Ledecký

 Denník
Komentuj
 fotka
jogurtovakultura  25. 8. 2008 07:51
čudujem sa, že nemáš ani jeden komentár, keď tento blog je ozaj úžasný. má hĺbku, je tak kruto pravdivý a tak nesmierne z neho ide bolesť..chcela som ti teda prvý koment napísať ja, a potom som prisla na to, ze slova nanieco takéto sa hladajú ťažko.

chcela by som vedieť čarovnú formulku, ktorú keď ti tu zanechám, bude ti lepšie, najdes silu bojovať ďalej a dokážes vyrásť na svojom duševnom piedestáli, ale.. momentálne ju sama potrebujem a hľadám..a..

hneď ako som začala čítať citáty, vedela som od koho sú..a pridám teda ešte jeden: bolesť očisťuje. prehlbuje našu citovú nádobu a pripravuje ju takna to, prijaťniečo väčšie. niečo krajšie.a to krajšie proste príde. príde! musí!

kludne ma citujte a ty sa drž.lebo ono to príde!dup
 fotka
black_soul  25. 8. 2008 10:49
strasne smutny a peknyblog..sucitim..poznam..
 fotka
-veronka-  25. 8. 2008 10:55
Prednedavnom..(vlastne je to dlhsie, ale mne sa to zda prednedavnom) som podobne ako ty, so slzami v ociach pozerala na jeho fotky, ale nebola som vedla neho ja. Tiez tam bola nejaka ta ONA..a ja som mala chut vsetko okolo seba znicit a zaroven len bezmocne lezat na zemi a vyplakat si dusu. Napisala si to pravdivo, kruto..Presne viem, ako sa citis, aj ked s ulavou konstatujem, ze mne je uz lepsie, ale na dusi ostanu jazvy navzdy, no nie?..zelam ti niekoho, pre koho sa nebudes musiet trapit, niekoho, kto pochopi tvoju vynimocnost a prijme tvoje chyby..cas vylieci vsetky rany..
 fotka
thekookslover  25. 8. 2008 11:02
Ďakujem Vám za skvelé slová, ste super.
 fotka
nefritt  25. 8. 2008 18:52
mne sa to velmi pacilo a uplne ta chapem..viem presne co prezivas lebo aj mne sa to stalo a viem presne ako to boli...dufam ze sa ti podari to prekonat a pojdes dalej... vela stastia
 fotka
aio  27. 8. 2008 23:30
hmno neviem co ti tu napisat... akurat tak ze mi je luto ze ti je luto...
 fotka
sunny.lady  27. 9. 2008 20:44
ach, no možno mi neuveríš ale toto ma naozaj vážne rozplakalo ...to je preto že ja prežívam to isté, vžila som sa do každej vety...
Napíš svoj komentár