Kdesi ďaleko v zaostalom cípe Západného špirálovitého ramena našej galaxie, leží jedno malé bezvýznamné slnko. Okolo neho vo vzdialenosti stopäťdesiat miliónov kilometrov obieha jedna úplne nepatrná bezvýznamná modrozelená planéta, na ktorej sú formy života tak úžasne primitívne, že sa stále domnievajú že mikrovlnka je celkom fajn nápad.
Hlavný problém tejto planéty spočíva, lepšie povedané spočíval v tom, že väčšina planéty bola poväčšinou nešťastná. Vyskytlo sa veľa riešení tejto nešťastnosti, napríklad vymysleli si malé papieriky a kúsky kovov s číslami, srandou je, že ani papierik ani kúsok kovu ba dokonca ani čísla moc šťastné nie sú. A problém trval ďalej. Medzi ľuďmi bolo plno zmrdov a väčšina z nich bola na tom dosť blbo dokonca aj majtelia mikrovlniek.
A tak si ľudia vymýšlali zábavky, nakoniec zistili, že blikotavé svetielka im robia radosť a preto v jeden pekný štvrtok, asi dvetisíc rokov po tom ako jedného človeka pribili na kríž si dopriali megazábavu. Nejaký vzdialený nezainteresovaný pozorovateľ by isto potvrdil, že tie ohnivé hríbiky na planéte nie sú práve najzábavnejšie, dokonca nepomohli ani ľudstvu a po tých hríbikoch boli na tom ešte horšie. No výsledný efekt bol dobrý, zmenšíl sa počet nesšťastníkov a tí, čo to prežili boli v podstate radi, že sú radi.
Tak teraz sa vráťme do doby, chvíľku pred tým ako bol zrealizovaný najväčší pokus o hromadné obšťastnenie ľudstva. V pozadí sa nám vynára istá skupina domov, dokonca obrovská skupina domov, ktorá by sa dala charakterizovať ako metropola. Pozorovateľ by určite vypozoroval, že v metropole panuje čulý ruch, no určite by nezistil, že toto mestečko opúšťa jeden živočích, ktorý zmení dejiny. Tak na začiatok aspoň svoje dejiny. Tým živočíchom bol istý člen rodu Rattus norvegicus a nebol to hocijaký člen tohto rodu... Vyrastal na akademickej pôde a celý život sa doslova prekusával cez haldy kníh. V tej dobe mu to bolo v podstate jedno ale... No nebudem predbiehať. No náš milý anonymný člen sa posledný raz obzrel na svoje rodné veľkomesto, uvidel padajúci čierny a upaloval ďalej. Áno potkany neprechovávajú taký sentiment ako dovtedajší vládca planéty a tak zvolil pudové zdrhanie. A urobil dobre. Po chvílke nastala obrovská žiara a nášho milého anonymného člena odhodilo o kúsok ďalej. O tomto bode jeho histórie sa dá veľmi špekulovať a neskôr sa objavili dve protichodné teórie o jeho náhlom vzostupe. Prvá, teologická tvrdila, že bol osvietený samotným VPB (Veľký Potkaní Boh), v jednom mali pravdu - bol osvietený. Druhá teória, fyzikálno-psychologická tvrdila, že v podstate padol na hlavu. Neskôr bola táto teória ortodoxiou vyhlásená za blúdnu a ujala sa prvá.
Jedno bolo určité, jeho základné tri filozofické myšlienky, pred čím utekať, s čím sa páriť a čo žrať, sa v jednom okamihu neuveriteľne rozšírili. A tak nastal úsvit novej éry, éry rodu Rattus sapiens...
na úvod by to aj stačilo
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
m@trixx
9. 5.mája 2009 21:18
Toto je jak taký opitejši Douglas Adams... Ale je to ROFL!!! super!
Napíš svoj komentár