Ten pocit

Tiež mávate pocit,že nikomu na vás nenaleží? Ten hnusný pocit samoty. Ktorý vás dňom čo dňom zožiera.Vidíte ako sa všetci vaši priatelia bavia a čo vy? Len v kútiku dúfate,že to všetko je len jeden veľký zlý sen,že všetko sa mávnutím paličky napravý. Bohužial tak to nefunguje. Keby to bolo také jednoduché všetci by sme boli šťastní a nie smutný.Priateľom na vás prestáva zaležať. Snažíte sa byť stále stredom pozornosti aby si ľudia o vás nič zlé nemysleli. Máte pred všetkými len a len masku. Nedokážete nikomu ukazať vašu pravu tvár. Máte strech,že vám ľudia ešte viac ublížia. Cítite sa ako v jednej veľkej pasti s ktorej úniku niet. Každým dňom si prajete byť šťastný aby im na vás záležalo ale nič. Budíte sa s pocitom samoty. Každému ´´kamarátom/kamarátkam´´ voláte ale počujete len odpovede: ,,Prepáč dnes nemôžem..som preč..som mimo zahraničia atd.´´ A stále dookola. Bolo by lahšie si prilozit žiletku na žily a ukončiť to. Ale nedokážete to. Niečo vo vás je čo vám to nechce dovoliť to urobiť. Dávate vaším tzv. ´´priateľom´´ srdce na dlani a oni si to nevážia. Potom si uvedomujete a utvrdzuje sa že vašim tzv. ´´kamaráti/kamarátky´´ na vás s vysoká kašlu.
Jedine čo vám ostava veriť v samého seba a ísť dalej...Ako to život od každého vyžaduje.

PS: Ospravedlňujem sa ak tam budú nejaké gramatické chyby.

 Blog

11 0 1 0 0

Komentuj

13 komentov k blogu