Smutne si povzdychol Tod, pristúpil až na samý okraj mostu a s kamenným výrazom hľadel dolu na rozbúrenú rieku...
Norman vtedy oslavoval osemnásť. Už bolo skoré ráno druhého dňa a všetci boli už dosť opitý. Keď sa už vracali z baru domov, tak Tod si horko-ťažko sadol za volant a začal štartovať. Všetci mu vraveli, aby išli domov taxíkom, ale on stále trval na tom, že to zvládne a nech už nezdržujú a nasadajú.Po chvýľke prehovárania sa nakoniec rozhodli, že teda pôjdu s ním. Šialeným tempom ubehli pár kilometrov keď vtom Tod strhol volant a prudko odbočil na lesnú cestičku. "Čo to robíš?!" Skríkol naňho John. "Ticho! Toto je dobrá skratka, nebojte sa." Ukľudňoval všetkých a pridal ešte viac. Ako si to tak hnali zbesilým tempom cez les došli až k starému a schátralému mostu. Keď už boli asi v polovici, odrazu Tod pred sebou zbadal siluetu postavy ako nehybne stojí uprostred mostu. Prudko dupol na brzdu a srthol volant. Auto prerazilo zábradlie a zrútilo sa do rieky.
Po pár mesiacoch, keď sa Tod v nemocnici prebral z kómy spýtal sa sestričky kde sú jeho kamaráti. Sestrička sa naňho pozrela a smutne povedala, že on jediný zázrakom prežil a ostaní sú mŕtvy.Sklonila hlavu a pomaly odkráčala z izby.
Po niekoľkých týždňoch ho prepustili z nemocnice, ale už nič nebolo ako predtým. Všade kde išiel, všetko čo robil mu pripomínalo jeho zosnulých a jediných kamarátov čo mal. Tod si myslel, že čas všetko zahojí, ale opak bol pravdou. Všetko sa začalo zhoršovať a vždy keď zatvoril oči vrátil sa myšlienkami do tej osudnej noci. Po čase sa to zhoršilo už natoľko, že vo svojich snoch videl bledé a zohavené tváre svojich kamarátov ako naňho kričia o pomoc.
Po mnoho rokoch utrpenia to už nemohol vydržať a presne na desiate výročie tej tragickej udalosti sa rozhodol s tým skončiť. Vybral sa práve na ten most, kde sa to pred rokmi stalo a ešte naposledy si pomyslel:
"Aké to asi mohlo byť, keby vtedy nebol zatočil na tú odbočku
a aké to asi mohlo byť, keby poslúchol ostatných a išli radšej taxíkom
a aké by to asi mohlo byť krásne, keby sú tu dnes všetci spolu..."
A nakoniec sa aj všetci spolu stretli, ale už v inom svete.
Blog
Komentuj
17 komentov k blogu
1
55lienka
9. 11.novembra 2007 07:00
Normálne mi prebehli až zimomrievky.Smutné, ale aj o tom je život.
2
akoze pekne napisane...a pribeh smutny, ale dost realny pre tuto dobu...hm no co sa da robit...
4
no mne teda do smiechu pri tamtom nebolo. ale dobre je to napsiane 1*
5
Pribeh cisto ciste pravdivy, na tuto dobu naozaj realny, ale chyba mi tam trosku rozsiahlejsie spracovanie, je to velmi strohe a fabula nema sujetove spracovanie. Inymi slovami chybaju tomu strhujuce opisy a historicke prezenty, t.j. prelinanie minuleho casu s pritomnostou, ktore by uchvatili citatela.
Bohuzial vsak velke mnozstvo gramatickych chyb znizuju kvalitu poviedky.
Bohuzial vsak velke mnozstvo gramatickych chyb znizuju kvalitu poviedky.
6
Jeeezis co sme na hodine slovenciny? Este gram. chyby tam hladat...
7
ale Arnelinka ma prvadu... sice pekna poviedka, strhujuci pribeh, mno mohol si ho podat trosku zaujimavejsie.. a tie chyby, tiez mno, nehovorim ze ja pisem bezchybne, ale k poviedke to patri... inak naozaj pekne a smutne...
8
Tak no.... celu noc som bol hore a o siestej rano ma kopla muza... tak sa necudujte
10
pribeh sice dobry...len ma vazne zaujima,ze preco kazdy kto pise poviedky dava take blbe nie nase mena ako Tod alebo John..blablabla
lepsie uz by sa tam hodil aj Jožko alebo Feri
lepsie uz by sa tam hodil aj Jožko alebo Feri
11
velmi foremne...nejdu z toho moc emocie..je to ako spravodjastvo z telky... aj ked pribeh by sa dal
13
presne take pribehy sa mi pacia...no a co ze to ma rychly spad a dlhe je to natolko aby to zaujalo citatela...podla mna velmi dobre
14
všetci boli už dosť opitý
chvýľke
srthol
Po pár mesiacoch, keď sa Tod v nemocnici prebral z kómy spýtal sa sestričky kde sú jeho kamaráti.
ostaní sú mŕtvy
Všade kde išiel, všetko čo robil mu pripomínalo jeho zosnulých a jediných kamarátov čo mal.
Všetko sa začalo zhoršovať a vždy keď zatvoril oči vrátil sa myšlienkami do tej osudnej noci.
Po čase sa to zhoršilo už natoľko, že vo svojich snoch videl bledé a zohavené tváre svojich kamarátov ako naňho kričia o pomoc.
...............................................
Ak v tomto nevidis chyby, odporucam prejst druhy stupen zakladnej skoly.
Dollaa - mas to u mna dikes
chvýľke
srthol
Po pár mesiacoch, keď sa Tod v nemocnici prebral z kómy spýtal sa sestričky kde sú jeho kamaráti.
ostaní sú mŕtvy
Všade kde išiel, všetko čo robil mu pripomínalo jeho zosnulých a jediných kamarátov čo mal.
Všetko sa začalo zhoršovať a vždy keď zatvoril oči vrátil sa myšlienkami do tej osudnej noci.
Po čase sa to zhoršilo už natoľko, že vo svojich snoch videl bledé a zohavené tváre svojich kamarátov ako naňho kričia o pomoc.
...............................................
Ak v tomto nevidis chyby, odporucam prejst druhy stupen zakladnej skoly.
Dollaa - mas to u mna dikes
16
Ked si precitas prispevok č.8 tak pochopis aj tie chyby...
Uz som ani nevidel na klavesnicu jak som bol nevyspaty
Uz som ani nevidel na klavesnicu jak som bol nevyspaty
17
Akože..ani čítať to nebudem..bo už prvé riadky ma hádžu k domienke, že to je dosť smutná záležitosť..ale určite to je dobréé.. a v prvých riadkoch sa mi zdá, že ani chyby neboli.. a zvyšok nevéém... Ale hoď to do rýmov..spravíme dáky podmas..a deme na tour..
Napíš svoj komentár