Som úplne zničené a citovo retardované jelito (viac v komente, lebo birdz)
Komentuj
7 komentov
1
dumbledore
7. 12.decembra 2015 13:41
kde kde kde?
3
Otcovi došla na našu adresu upomienka, lebo si požičal isté knihy a nevrátil ich. Ako pozerám zoznam kníh, čo nevrátil, chce sa mi revať, lebo knihy sú/boli jednoznačným odkazom mne a mojej mamke, pretože otec nevie/nevedel sa iným spôsobom prihovoriť a jeho nevrátenie kníh bol zámer, aby nám došla upomienka z knižnice.
Celý zoznam kníh sa mi nechce písať, ale každopádne obsah jednej:
"Svá témata volí autor z neznámého a strašného v lidské duši, co se v jediném okamžiku odhalí a zmocní celé osobnosti, dožene ji k činu a vydá ji na pospas sebezničující síle. Vášnivá láska k ženě, k dceři, k hazardní hře, alkoholu, vášnivá pomstychtivost, vášeň, která zatemní rozum a všechny ostatní smysly."
Som šialene smutná, neviem, či žije, neviem, či chcem aby žil. Neviem, kedy sa mi uľaví, či sa mi v živote vôbec uľaví. Viem, že k nemu cítim strašný hnev a nenávisť a čím som staršia, tak i smútok, pretože to bol despotický, nechutný, zákerný, úchylný človek, čo systematicky ničil našu rodinu, najmä mňa a pred mamou hral fóry aký je fajný tatík. Bol to človek, čo kradol, týral, bil, vysmieval sa, nikdy nepodporil a nikdy sa nezaujímal o nič iné ako dakomu ublížiť, z čoho sa opiť a čo ukradnúť, aby sa mal z čoho opiť. Nezarábal ale pritom zosmiešňoval každého pracujúceho človeka, vysmieval každú dobrú vlastnosť, každý úspech alebo radosť dokázal obrátiť a znegovať, až človek vlastne celý život o sebe počúval, že je hovno, nula, nič a že si nezaslúži lásku a po čase tomu, keď bol tomu vystavený celý život a nič iné od takéhoto človeka nezažil, uveril a teraz má problém so citovou väzbou, dôverou a sebadôverou, sebavedomím a hlavne má problém sa zmieriť so celou svojou minulosťou.
Urobil zo mňa človeka, ktorý sa nevie pohnúť ďalej, cíti citovú prázdnotu a priepasť a i keď je obklopený milujúcimi ľudmi, nedokáže to cítiť (alebo skôr uveriť), pretože má pocit, že to nie je reálne a psychopaticky verí, že celý svet je proti nemu a nikto ho nemá rád
Ok a teraz asi najväčšia pravda - chcem vedieť čo s ním je, asi je to trochu sebadeštrukčné. Len by som chcela ukončiť tú neistotu a pocit, že kedykoľvek sa môže vrátiť a že ho opäť budem vidieť a opäť mu čeliť.
Som attention whore, áno, asi to vyzerá, že žebrám o ľútosť, je mi to jedno, emočný tlak z takej malej kokotiny ako je upomienka z knižnice, pripomenutie a premietnutie celého života pred očami a hlavne pocit jeho "blízkosti" ma úplne ničí a chcem kričať, kopať a plakať a nadávať a chcem TO PREČ.
Celý zoznam kníh sa mi nechce písať, ale každopádne obsah jednej:
"Svá témata volí autor z neznámého a strašného v lidské duši, co se v jediném okamžiku odhalí a zmocní celé osobnosti, dožene ji k činu a vydá ji na pospas sebezničující síle. Vášnivá láska k ženě, k dceři, k hazardní hře, alkoholu, vášnivá pomstychtivost, vášeň, která zatemní rozum a všechny ostatní smysly."
Som šialene smutná, neviem, či žije, neviem, či chcem aby žil. Neviem, kedy sa mi uľaví, či sa mi v živote vôbec uľaví. Viem, že k nemu cítim strašný hnev a nenávisť a čím som staršia, tak i smútok, pretože to bol despotický, nechutný, zákerný, úchylný človek, čo systematicky ničil našu rodinu, najmä mňa a pred mamou hral fóry aký je fajný tatík. Bol to človek, čo kradol, týral, bil, vysmieval sa, nikdy nepodporil a nikdy sa nezaujímal o nič iné ako dakomu ublížiť, z čoho sa opiť a čo ukradnúť, aby sa mal z čoho opiť. Nezarábal ale pritom zosmiešňoval každého pracujúceho človeka, vysmieval každú dobrú vlastnosť, každý úspech alebo radosť dokázal obrátiť a znegovať, až človek vlastne celý život o sebe počúval, že je hovno, nula, nič a že si nezaslúži lásku a po čase tomu, keď bol tomu vystavený celý život a nič iné od takéhoto človeka nezažil, uveril a teraz má problém so citovou väzbou, dôverou a sebadôverou, sebavedomím a hlavne má problém sa zmieriť so celou svojou minulosťou.
Urobil zo mňa človeka, ktorý sa nevie pohnúť ďalej, cíti citovú prázdnotu a priepasť a i keď je obklopený milujúcimi ľudmi, nedokáže to cítiť (alebo skôr uveriť), pretože má pocit, že to nie je reálne a psychopaticky verí, že celý svet je proti nemu a nikto ho nemá rád
Ok a teraz asi najväčšia pravda - chcem vedieť čo s ním je, asi je to trochu sebadeštrukčné. Len by som chcela ukončiť tú neistotu a pocit, že kedykoľvek sa môže vrátiť a že ho opäť budem vidieť a opäť mu čeliť.
Som attention whore, áno, asi to vyzerá, že žebrám o ľútosť, je mi to jedno, emočný tlak z takej malej kokotiny ako je upomienka z knižnice, pripomenutie a premietnutie celého života pred očami a hlavne pocit jeho "blízkosti" ma úplne ničí a chcem kričať, kopať a plakať a nadávať a chcem TO PREČ.
4
@2 ale uz to beriem ako historyalien guy "lauriak"
alebuduci vikend asi navstivim ba, tak ka budes mat volnicko tak i teba rada .)
alebuduci vikend asi navstivim ba, tak ka budes mat volnicko tak i teba rada .)
7
mozem ti povedat len jednu vec, hoci neviem, ci ti to pomoze, ale ver mi, raz pride doba, kedy ta tvoj otec prestane uplne zaujimat a cokolvek spravi, sa ta uz nedotkne. zatial sa drz.
Napíš svoj komentár