Na zástavke vtedy stálo asi 20 ľudí zo školy. Všetci sa začali úbohej trápnej prváčke smiať a najviac sa smial Martin. Tento smiech bol taký nepríjemný a nevydržateľný že začala cúvať, cúvať smerom na cestu. Ten smiech zrazu prehlušilo trúbenie kamióna. Janka sa pozrela v pravo. Veľký modrý nákladiak sa rútil rovno na ňu vysokou rýchlosťou...

Janka sa strhla zo sna. Ach bože, bol to len sen... pozrela na hodinky bolo okolo 5tej nad ránom. ´Teraz už nezaspím...´ povedala si a vstala. Vybrala si literatúru a snažila sa niečo naučiť alebo aspoň pri tom zaspať. Aj keď spánku sa teraz bála pretože ďalší takýto sen by už nezvládla. Keď prečítala dve strany o naozaj nudnom spisovateľovi rozhodla sa robiť niečo iné. Jana začala upratovať. Upratala všetko oblečenie ktoré mala rozhádzané pretože upratať ho nemala čas. A teraz keď konečne nejaký čas má tak ho konečne využije. Keď poupratovala oblečenie aj stôl, zazvonil jej budík a ona sa mohla vklude obliecť a prichystať do školy. Vyrazila na zástavku trochu skôr ako zvyčajne. Takže s Martinom v autobuse nešla. Dnes sa jej sen určite nesplní.

Ale tak či onak Martin v škole nebol. Jana bola troch sklesnutá no aj tak deň bol dobrý. Každý deň je dobrý ak nie je taký zlý ako bol ten sen. Ale v porovnaní s ostatnými dňami to bol obyčajný deň kde sa naša dlho vlasá Janka smiala.
Prešiel týždeň keď Martin nebol v škole. Jana to zvládla v pohode. Povedala si zíde z očí zíde z mysle. A docela zišiel. Bavila sa so svojimi piatimi najlepšími kamoškami. Všetko bolo super bavili sa chodili von a Janka bola šťastná ako predtým než sa zaľúbila do Martina. Nemyslela na neho a bola šťastná takto si predstavovala zabúdanie na chalana ktorý ju nechce. Konečne zistila že aj bez toho aby sa niekomu páčila je pekná aj bez toho aby sa smiala môže byť šťastná. Vždy keď bola s jej kamoškami (Marta, Peťa, Baša, Laura a Iveta) vedela že život je krásny no keď zaliezla domov sa učiť tak rozmýšľala ako by sa mohla dať s Martinom dokopy.






je to jeden zo slabších dielov písaný vždy okolo 11 v noci takže sa nedivte. nabuduce snaď bude lepsie....

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
lynettka  14. 6. 2008 12:17
Nahoudou men sa to apci moc!!
Napíš svoj komentár