V sne sa mi opakovane
prihovára a zdôveruje dievča,
ktoré keď občas privrie oči,
obnaží sa,
posiata tmavomodrými pásikmi,
jej ľavá zrenička.
Sedíme na riasach v mokrej jaskyni
a vysvetľuje mi, že onedlho
vylieči všetkých ľudí s leukémiou,
lejzrom prepáli väzby korálu v krvi,
šepkajúcej čoraz hlasnejšie.
Stojíme na kocke v štyroch dimenziách.
Čas plynie diagonálne, cez seba, skreslene,
tri prúžky vody obtekajú stenu posiatu plávkami.
Dievča si jednu odtrhne a rozomelie ju v prstoch.
Nechty sa jej zanesú organickou špinou.
Sedíme v kuchyni na Slovensku u mňa doma.
Zapáli si cigaretu a nechá ju v pohári.
Celý čas jej myká kútikom.
***
Svetlo
Sedím a vnímam svoju myseľ,
ako sa rozteká a trepoce.
Neviem sa zbaviť toho svetla,
čo sa tak obyčajne ligoce.
Neexistuje nič chladnejšie,
než svetlo.
Nič studenšie.
Hladné fragmenty svetla
sa driapu všade, kam vidno.
Každý fotón mi kradne
iný kus duše tak ticho.
Neexistuje nič chladnejšie,
než svetlo.
Nič studenšie.
Peklo je nebo.
***
Hnev
Vráť sa, prosím, naspäť
a znehybni ma ako had.
Aspoň budeme opäť spolu.
Sľúb mi všetko,
tento krát už navždy.
A nikdy ma už nezraď.
Chýbajú mi všetky
tvoje prchavé nálady.
Ak ma predsa zradíš,
aspoň ma dovtedy sprav šťastným.
Ani nevieš, ako si mi chýbala.
Asi nie.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lucyly
23. 5.mája 2011 10:38
krásne...
Napíš svoj komentár