"neverím,že ešte chodíte "
výsledky,papiere,cdčká.
krútenie hlavou.dookola.


mne sa krúti všetko.po tých správach.


Pred tromi rokmi mi istý lekár,ktorému som dôverovala/môj veľmi hlúpy zvyk myslieť si o každom len to najlepšie /,vložil na tretí pokus do chrbta Agnešu. /tak ju volám iba ja /.
Ten istý lekár mi na Silvestra, potom ako som prestala chodiť, vysvetľoval,že Agneša je v poriadku a on mi nemôže pomôcť." je mi to ľúto,držte sa ".



neviem.neviem či to naozaj nevidel,alebo len vidieť nechcel.alebo by bolo len smutnosmiešne,keby som po tretí raz mala pravdu ja.či nezvládol povedať ,že Agneša v poriadku nie je ,tak ma poslal domov čakať na to čo sa stane.V tomto príbehu to nateraz nie je dôležité.Lebo otázky tohto typu ma nikam neposunú.Ani hnev.Aj keď úprimne včera som sa musela veľmi premáhať,aby som dotyčnému nenapísala. Na toto sú tie hnusné cigarety fajn.




Lebo je tu omnoho dôležitejšia otázka,alebo fakt.

Pokračovanie môjho života už nezávisí odo mňa. Už len to samo o sebe prijať je ťažké,lebo úprimne v tomto smere mi chýba Pokora.Chcela by som si dať ráno šaty ,tenisky a ísť do práce.A tak ďalej...aby to šlo tak ako si prajem ja.


Lenže okrem iného neurologického ochorenia ,môj život riadi Agneša.


Stojí to takto.


Ak ich nenechám /už na inej klinike ,v inom meste / Agnešu operovať,už nebudem chodiť "v pondelok,v stredu a v piatok "ako je to teraz.Proste sa raz už nepostavím./otázka mesiacov,nie rokov/
Ak ich Agnešu operovať nechám,existujú dve možnosti./teda tie o ktorých viem/
Ochrnutie od pol pása.Viete to vlastne môže každý z nás ,každý deň prostredníctvom úrazov ..len je blbé keď tú šancu znásobíte miliónkrát.


A potom je tu ešte druhá možnosť. /tú si vyberám!počuješ ma Bože ?/ Že ma zoperujú.Agneša bude vo mne tak ako má byť a ja budem chodiť. A ŽiŤ. Tak NAOZAJ.


Takto to možno vyzerá. Jednoducho.Rozhodnúť sa. A áno niekde hlboko v sebe už viem ako som sa rozhodla.

Akurát,že mám STRACH. Lebo je ťažké uveriť po štvrté a pomilióntykrát. Lebo už tu jeden lekár bol.Čo vravel,že to bude dobre a ja som mu dôverovala.
A teraz sa musím v skrátenej dobe naučiť opäť dôverovať. Inému, Bohu a hviezdam.
Agneše,že ma neusadí na invalidný vozík do konca života.
Sebe.
Že tú SILU na toto všetko ešte mám.

akurát,že keď si spomeniem na modlitby za smrť na JIS/nie, debilné reči si nechajte/a odratávanie času do novej dávky morfia,ide mi to trošku ťažšie.




"bez bolesti by sme nevedeli,čo je radosť "J. Green, The fault in our stars.

A ja mám strach.S ktorým sa musím v skrátenom konaní popasovať. Pripraviť sa na to,čo ma čaká.Na bolesť sa pripraviť nedá.

" sestra sa ma spýtala ako to bolí, no ja som nevládala rozprávať, tak som jej ukázala deväť prstov .Neskôr,keď lieky zabrali a sestra mi prišla odmerať krvný tlak,pohladkala ma po ruke a povedala "Si veľmi statočné dievča, ukázala si o jeden prst menej,než si mala ". TFIOS.





Viem,len ,že predtým všetkým si dám ešte obľúbenú pizzu ,veterník a v čajovni u Maťa s Lili skvelý čaj.Budeme rozprávať jedna cez druhú a veľa sa smiať.

A budem dovtedy chodiť po slnku čo najviac ako sa bude dať.



"ahoj,počuj,neviem,či to pochopíš,ale nemôžem Ťa pobozkať, ani nič také. Nevravím,že to chceš,ale ja nemôžem. Keď sa na teba pozriem,vidím len to ,čo mu ťa vystavím .."TFIOS.

/niekedy mám chvíle,keď už nič iné nechcem.len aby som ŤA ešte pred tou operáciou stretla.lebo je to proste tak./

a ešte počula/čítala jeden hlas.Od Človeka,ktorý mi ako človek chýba. /







"ale ja tomu verím .a teba dovtedy preladíme,idka.a potom tomu už budeme veriť dvaja.a keď tomu už budeme veriť dvaja -to už bude aká sila !"

ak bolo v niekoho schopnostiach toto dočítať až do konca /hlavné je,že ja som to zo seba dostala a môžem ísť do záhrady pozorovať slnko s troškou odľahčenia na duši /,

keď tomu budeme veriť ešte viacerí ..to už bude miliónta sila .!



Ahoj,volám sa Ida. Beriem Agnešu Bojovať. Aj keď mám tak veľký Strach.







PS : Karol,sorry za hudbu ,ale chcem,aby na chvíľku bolo tak ako chcem ja ach pokora...)a bude tú táto pieseň,pretože ju ľúbi moja dcéra.

 Blog
Komentuj
 fotka
nessiee  24. 4. 2013 13:20
až mi slzy vyhŕkli.



je blbé hovoriť že strach nemaj. ten tam vždy bude. ale ak si sa rozhodla bojovať tak ten boj aj vyhráš. uvidíš. a ver, ver v uzdravenie a v lepšie dni.

budem aj ja veriť a ešte xy ďalších ľudí, toľko pozitívnej energie sa nazbiera, you´ll see.

posielam objatíčko.
 fotka
nevana  24. 4. 2013 13:43
"Si veľmi statočné dievča, ukázala si o jeden prst menej,než si mala ". - sestra mala pravdu.. a v pozitivnu energiu verim tiez - ako nessiee ... a takisto Ta objimam...

a pokoru - maas ...
 fotka
silanova  24. 4. 2013 17:07
@nevana :ale to je z tej knihy ja tak statočná nie som . ďakujem ,veď Ty vieš.)
 fotka
silanova  24. 4. 2013 17:12
@nessiee potrebujem jej veľmi veľa .)ja viem,len agneša musí prestať hnevať potom budem ja hnevať zvyšok Života ju,lebo budeme behať tak rýchlo,že nás nik nedobehne ďakujem Su n esie .)
 fotka
willbebetter  24. 4. 2013 21:43
a ja sa volam monika a slubujem ze ked ta zoperujú, Agneša bude v tebe tak ako má byť a ty budes chodiť. A ŽiŤ. Tak NAOZAJ. a napises sem super blog o tom ako ti je super, tak idem za tebou na vlaciku a vybehneme niekam spolu. v teniskach! na zmrzku! a mozno sa prida aj @jessminka , hm?
 fotka
wicki  24. 4. 2013 22:05
nessiee Aj mne vyhŕkli.

Držím palce, aby všetko dobre dopadlo a ja tie verím v pozitívnu energiu, tá vždy pomáha!
 fotka
jessminka  24. 4. 2013 22:08
moje meno je Jana a určite tak ako písala Monika @willbebetter to zvládneš, lebo inak to nevidím. Pozitívne myslenie je u mňa stále a ja túto pozitívnu energiu a správu posielam aj tebe... a veľké objatie Ako písala Monika, nasadíme tenisky, dáme zmrzku a budeme sa prekrikovať jedna cez druhú
 fotka
silanova  25. 4. 2013 16:38
@wicki Ďakujem !
 fotka
silanova  25. 4. 2013 16:43
@willbebetter @jessminka a teraz som sa rozplakala ja..teda aby som bola presná - ráno ,keď som to prečítala a celý deň si predstavujem tú zmrzlinu ! Ďakujem baby!
Napíš svoj komentár