Furt som rozmyslala nad jednou a tou istou vecou. V podstate veci to nebola vec. Bol to on moj najlepsi kamarat o ktorom som uvazovala uz dva tyzdne co som ho nevidela ked som bola tu v nitre a on doma v poprade. Velmi mi chybal, citila som ze mojmu srdcu nieco chybalo. Ale doteraz som si to neuvedomila. Myslela som si ze som sa vyliecila z lasky k nemu ze ma to preslo ale vobec ma to nepreslo. Snazila som sa zabudnut na to co bolo a uz nebude.
Zo zaciatku ked sme sa spoznali bolo to medzi nami iskrive nevedeli sme do coho ideme. Zaciatky su vzdy najlepsie. Prebehla medzi nami iskra hned na zaciatku a zacali sme spolu chodit von. Myslela som si ze nieco medzi nami bude. Ale po neuspesnom zaciatku ked sme si povedali ze ostaneme len kamarati a nikto z nas nevie preco sme sa stali najlepsimi kamaratmi. Ja som citila k nemu nieco ine ako on ku mne. Ja som to brala tak ze som sa do neho zamilovala a on ma chcel iba ako kamaratku aj ked sme sa chovali k sebe viac ako normalni kamarati ktorych mam mozno preto som nevedela co si mam o tom mysliet a preto som sa do neho zamilovala
Slovami mi daval najavo ze ma chce iba ako kamaratku ale telom a skutkami hovoril nieco ine. Nas kamaratsky vztah bol skvely aj ked sme sa obcas hadali aj to kvoli prkotinam aj to kvoli jeho byvalej asi kvoli ktorej nechcel ist do vztahu kedze sa velmi sklamal. Vzdy sme sa hadali kvoli jednemu a tomu istemu kedze som si s nou zacala aj pisat na pokeci a jemu to vadilo. Asi viem pochopit preco mu to vadilo aj ked vtedy som si to neuvedomovala. Pochopila som to az neskor ked som si uvedomila ze tym ze si s nou pisem mu ju pripominam a on nemoze na to zabudnut. A to sme sa skoro nikdy nehadali.
Po case som si prestala s nou pisat uz som nemala zajem ked som si uvedomila ze som medzi nimi ako sova a moje city idu bokom a obaja komunikovali so sebou prostrednictvom mna. A ja som chcela aby na nu zabudol lebo som vzdy dufala ze sa raz zamiluje do mna. Ale asi sa tak nestalo aj ked niekedy mam dojem ze ano. Lenze on nikdy neurobi prvy krok ale nechava to na mna asi sme prilis rovnaki lebo obaja nerobime prve kroky lebo sa bojime ze sa sklameme.
Skoro vzdy ked som doma sme spolu okrem dni ked ide do roboty alebo ma na plane nieco dolezite. Uz si neviem ani predstavit ake by to bolo keby odisiel do Anglicka kde predtym pracoval a vratil sa na Slovensko. Asi by som sa mu zavesila na kufor ako prirucna batozina. Nechcela by som aby odisiel velmi som si na neho zvykla a mam ho velmi rada a postaci mi aj to ked budeme len kamarati.
Jedna chyba v mojom zivote bola ta ze som sa s nim vyspala. Nelutujem ze sa to stalo ale dufala som v to ze sa to zmeni medzi nami ze si nieco uvedomi ze z toho bude vztah alebo nieco podobne. Ale asi nie. Az po case ked pisem tento clanok som si uvedomila ze asi sa nieco zmenilo. Odvtedy sme sa uz spolu nevyspali ale sme este lepsi najlepsi priatelia aky sme boli dovtedy. Az s odstupom casu si uvedomujem ze ked sa vidime doma ze sme si vzacnejsi ako dovtedy a ze si uvedomil ze mozno stratil to co mal a co mohol mat. Po case si uvedomil ze ja nie som typ co caka vecne na nieco ale isla som zivotom dalej. Spoznal jedneho mojho priatela s ktorym som sa dala dokopy a choval sa ku nemu cudne. Zazeral po nom co mi povedal uz teraz byvaly priatel s ktorym mi to tiez dlho nevydrzalo a vzdy ked sme sa bavila s mojim najlepsim kamaratom na nete pytal sa ako sa ma peto a ako to ide dalej a chcel vediet vsetky detaily ktore som mu nechcela povedat ale keby som mu ich nepovedala tak by sa na mna urazil.
Co mi bolo dost blbe a podivne kedze toto kamarati si nerobia. A ked som mala potom jednu bokovku tiez sa choval divne. Tvaril sa ze sa nic nedeje povedal mi nech si to uzijem ale videla som na nom ako ho to skrie. Neviem ako je to medzi nami ale je to ine kamaratstvo ktore mam s inymi kamaratmi a to ma na tom najviac hneva. Ze neviem na com som aj ked som velmi stastna ze je to lepsie medzi nami ako to bolo. Su to len moje pocity, ktovie ci si nenamyslam alebo nieco podobne ako 15 rocna baba ale tych pocitov sa nezbavim.
A uz teraz ked som v Nitre dva tyzdne velmi sa tesim domov kedy ho uvidim kedy si budeme zo seba robit srandy kedy sa budeme zo seba smiat a chodit von. Pripadam si ako totalna krava ked to tu vsetko pisem ale tak je mi tazko ze neviem co mam robit ako to mam vysvetlit nemam na to slov. Vsetko to v sebe dusim kedze neviem komu by som sa vyzalovala kedze kazdy by mi povedal si naivna nenamyslaj si alebo nieco podobne, nerob si nadeje,,, atd…
Ako vzdy si to budem musiet ponechat pre seba a mozno dufat ze sa to casom medzi nami zmeni a ja dufam ze k lepsiemu. Zatial som spokojna s tym co mam a velmi sa tesim na stredu ked pojdem domov oslavit Velku noc. A budem velmi rada ked budem doma kde je aj on. Mozem len dufat ze raz sa nas vztah ak sa to tak da nazvat zmeni a my budeme viac ako kamarati pretoze si skvelo rozumieme aj ked je trosku zlozitejsia povaha. Ale ako sa hovori nadej umiera posledna a mne je teraz lepsie kedze som sa vypisala z toho co citim a nemusim sa za svoje pocity hanbit.
PS: komentare k tomuto blogu ked mi chce niekto povedat ze pisem ako 15 a chovam sa ako 10 rocna si nechajte pre seba. Je mi jedno co si myslite. Urcite si nebudem burit svoje pocity na vas prostrednictvom komentarov ako to robite vy. Radsej napisem blog aby som sa vyventilovala namiesto toho aby som tu skritizovala niekoho clanok a pourazala ho ako sa len da a pre vasu informáciu mam 21 a za to ze vy ste velki realisti pesimisti alebo nieco podobne to uz mňa netrápi. Ďakujem.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
kikhuska002
29. 3.marca 2010 12:48
pekné, no niekedy kamarátstvo je viac...kamarátstvo obvikle zostáva kým láska vyprchá
2
tak to hej,,,, teraz som rada ze je len kamarat,,, a nemenila by som uz aj keby on sam chcel DD
Napíš svoj komentár