Strážcovia
Unavene sa plahočili krajinou. Pred nimi ležali míle otvorenej krajiny, kde sa bez koňa ťažko pohybuje dostatočne rýchlo. Napoludnie si vždy trochu oddýchli a znova sa vydali na cestu. Nohy sa im ledva pohybovali v neustávajúcom rytme. Mali ich ťažké a na mnohých miestach doráňané, pretože sa museli predierať cez pichľavé kríky.
Vlasy mali zlepené od špiny a na šatách sa nedala už rozoznať ich pôvodná farba.
Po dlhých míľach, keď si mysleli, že každú chvíľu musia naraziť na mesto Myrha sa dostali až k lesu. Pred nimi sa do výšky týčili strašidelné stromy. Ani jednému z nich sa pod ne nechcelo, pretože im nepripadali bezpečné.
Celý život prežili na rovných pláňach a teraz mali byť uzavretí medzi drevenými stĺpmi tohto tmavého chrámu. Báli sa tiež divých zvierat, ktoré v lesoch žijú a rozhodne nie sú prívetivé.
„Mami, mne sa tam nechce ísť. Bojím sa,“ vyhlásila Violett a pevne sa chytila matkinej ruky.
„Ani mne sa tam nechce ísť, ale predpokladám, že za týmto lesom leží Myrha. A navyše máme toto!“ hrdo povedal Cristhian a vytiahol starý ošúchaný nôž. Mirabelle sa zasmiala. „Braček, ty si myslíš, že toto nám nejako pomôže? Ja o tom nie som presvedčená. Táto hrdzavá vec nám proti medveďovi nepomôže, i keď som si istá, že ty by si ho porazil holými rukami a bez akejkoľvek pomoci,“ usmievala sa i naďalej. Cristhian sa za ňou rozbehol. Dievčina však vyskočila mrštnejšie ako čakal a unikla mu už po pár skokoch. Pri tom sa neprestávala smiať. Jej smiech sa niesol doďaleka, i do uší ktoré ho možno nikdy nemali začuť.
Sigooský muž ticho sedel v kríkoch na okraji ich územia a strážil. Jeho sluha, malý nenápadný vtáčik sedel na konári o niekoľko metrov ďalej. Zrazu sa strhol. Mužovi jeho náhly pohyb neušiel, postavil sa a vystrel ruku. Vtáčik vlietol a o niekoľko okamžikov sedel na pánovej ruke, kde vzrušene štebotal. Muž posolstvo svojho sluhu bez slova vypočul a hneď na to sa pohol smerom k okraju lesa.
Po niekoľkých minútach, keď už porast stromov začal rednúť zbadal nejakých ľudí.
„V poslednej dobe sa ich tu objavuje viac než by bolo dobré. U nás sa dejú veľké i dôležité veci a oni sa sem teraz musia zliezať ako otravný hmyz na ranu,“ pomyslel si a zadíval sa na nich pozornejšie.
Smejúce sa dievča utekalo pred nejakým chlapom a ďalšia žena s dieťaťom šli za nimi. Viedli si aj naloženého koňa, ktorý smutne kráčal, ťahaný dieťaťom.
Sigoo sa rozhodol. Akonáhle vstúpia do lesa, odvedie ich ku kráľovnej. Tá už rozhodne čo s nimi bude. Predtým si ale bude musieť zohnať Bora. Čo ak rodina nebude chcieť spolupracovať a budú musieť použiť silu, aby ich dostali tam kam chcú. Jeho vtáčik mu nepomôže.
„Určite sa viac zíde Boro a jeho sluha medveď,“ presvedčil sám seba a rozbehol sa lesom, nasledovaný vtáčikom.
Boro bol ďalším strážcom hraníc ich ríše. Nosil nebesky modré oblečenie a jeho krátke hnedé vlasy vždy priťahovali viac pozornosti ako vlasy iných. Sigooský muži totiž nosili vlasy rovnako dlhé ako ženy a venovali im aj rovnakú pozornosť. Preto bol Boro zvláštnou výnimkou, s ktorou sa Sigooské ženy nevedeli zmieriť a neustále ho podpichovali.
Možno práve preto, si Boro za sluhu zvolil obrovskú samicu medveďa, ktorá dokázala zastrašiť i Sigoov. Napriek všetkým pravidlám svojho národa ju dokonca pomenoval.
„Boro? Si tu?“ povedal sigooský strážca hraníc. Zrazu sa pred ním otvorilo krovie a uprostred neho stála obrovská masa chlpov, zubov a pazúrov. Spoza nej sa vynoril štíhly mladík.
„Vitaj! Čo ťa sem privádza? Nena nevedela čo si má o tebe myslieť. Takmer na teba skočila,“ zasmial sa mladík a priateľsky potľapkal strážcu po ramene.
„Sú tu ďalší smrtelníci. Privedieme ich ku kráľovnej. Budem ale potrebovať tvojho sluhu, pretože sú štyria aj s koňom. Keby sa preľakli a chceli by ujsť, musel by ich niekto zastaviť a na to je ona ako stvorená,“ vysvetlil mu svoj plán a čakal na Borovu reakciu.
„Dobre. Tak teda poďme hneď. Nena sa už nevie dočkať konského mäsa. Už dlho nemala nič podobného v žalúdku,“ znova sa usmial Boro a kývol rukou. Potom sa Sigoovia vydali smerom k okraju lesa, kde do jeho tieňov kráčala nič netušiaca rodina.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
nemusi sa ani namahat lebo clanky ma uz hotove