Možno by som mam začať tým že toto je môj prvý blog a preto dúfam, že sa vám bude páčiť a tak ďalej....ale nejako ma to neláka. Takisto by som si sem mohol dať vek 18 rokov (aj keď tento je pravý) a nejakú strašne, mrte sexy profilovku ktorá by mne ani nepatrila ale tak aspoň by si tento blog prečítalo viacero ľudí (pritom by iba slintali nad fotkou). Takže áno mám 18 rokov a je to môj prvý blog a vlastne ani neviem, prečo sem píšem. Fotku som sem hodil iba tak. Bola to prvá ,ktorú som našiel na ploche. O tejto stránke som sa dozvedel náhodou, počul som o nej tuším iba, že je trápna a sú tu trápne veci ale ja nebudem súdiť to, čo som ešte neskúsil.
Poďme sa teda ale venovať tomu čo som chcel napísať. Nie je to nič take podstatné, sú to iba také hlúpe myšlienky. Niekedy keď cestujem dlhšie v električke alebo v autobuse tak rozmýšľam nad tým, aké by to bolo asi byť tou tetou vpredu ktorá už má najlepšie roky za sebou a čita si časopis Nový čas pre ženy. Alebo aké by to bolo byť tým drsňákom s vyholenou hlavou a nahnevaným výrazom. Alebo tým pekným dievčaťom, ktoré stojí vedľa mňa. Každý človek má svoj vlastný, dlhý príbeh ktorý prežíva celý život. Niekedy by som si chcel vypočuť príbehy iných ľudí. Viete si to ale predstaviť koľko je to skvelých a napínavých príbehov? Načo nám sú všetky filmy, knihy, hry keď v skutočnom živote je to niekedy oveľa zaujímavejšie. Tým nechcem povedať, že knihy, filmy a hocičo iné sú na nič, práve naopak toto všetko ma veľmi baví. Skrátka ma len fascinuje myšlienka, že na svete je toľko možností a toľko rôznych ľudí a každý je niečim výnimočný.
Ďašia vec, ktorá mi napadla ( a znovu to bolo v električke, neviem čím to je, ale cestovné prostriedky sú tak tvorivé prostredia) je celkom bláznivá. Všetci sme už videli nejakého postihnutého človeka, je to krutá choroba a je ťažké sa na to pozerať. Niekoľko krát mi už napadlo, pretože my nevieme ako oni vlastne vidia náš svet. Možno ho vidia úplne normálne. Možno je v nich uväznený človek, ktorý je v skutočnosti úplne normálny a len je uväznený v takomto tele. Mne teda napadlo, že čo ak vlastne aj ja trpým touto chorobou a všetko čo prežívam je iba vymyslené. Teda ja si to vymýšľam. Ale vážne, ako môžem vediet, že to tak nie je. Potom som si však povedal že kebyže som postihnutý tak vlastne by mi toto nenapadlo, takže snáď to tak nie je
No čo by som vám ešte napísal, zrejme už nič lebo som celkom hladný a tak sa idem najesť. Ak ste sa teda dočítali až sem tak som rád ale vlastne ani neviem čo očakávam, môžte aj nejako zareagovať ak sa vám chce ale nemusíte. Možno sem ešte niečo pekného niekedy napíšem ale uvidíme. Prežívajte teda pekne svoje príbehy určite sú veľmi zaujímave a prosím nevšímajte si gramatiku ( hlavne čiarky) , som totiž príliš lenivý na to aby som to robil poriadne
Have a nice day
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár