Toto opisuje jednu moju nie príliš veselú životnú chvíľku, ktorú práve prežívam..skrátka okamih, keď sa cítim skutočne dosť mizerne, a mám len potrebu sa z toho dajako vypísať .. tak prajem zaujímavé čítanie, ak si to niekto vôbec aj prečíta..

Až silno bolí, keď sa vracia spomienka .. objaví sa v hlave, putuje do srdca a so slzou padá k zemi.
Bolesť .. hovorím si, prečo jednoducho nemôžem zabudnúť?! .. a prečo sa nedokážem zmieriť s realitou?! S takou aká je .. a radšej sa hrať na niečo, čo nie som .. plus spústa blbých rečí.. a k čomu??!
Hmhhmm .. njn .. k ničomu .. a aj tak je to jedno .. zase všetko pôjde do "prdele" a jediné, čo sa stane bude to, že sa budem stresovať pred doktorom .. jediné, čo zostane bude hromada kostí pokrytá kožou.
Ale čo keď nie? Vzdávam to predčasne?? Možno .. možno, že nechcem zažiť ďalšie sklamanie .. možno nechcem urobiť ďalšie, a ďalšie chyby, ktoré všetko ešte sťažia ..
Všetky tie hlasy .. všetky tie spomienky .. už nepoznám, čo mi steká po tvári .. či je to snáď dážď, alebo slzy.. Stratené spomienky mi víria v hlave .. pesničky dávno zabudnuté.. a všetko mi pripadá až nekonečné .. já len chcem, aby zase vyšlo slnko.. aby sa mi zase niekto mohol pozerať do šťastných očí .. aby videl tú krajšiu stránku .. a smial sa spolu so mnou .. alebo nie?
Neviem, ako je to lepšie .. dážď, alebo slnko? Slnko totiž odkryje všetko .. odkryje pravdu .. a neviem, či práve takto to ja chcem.. Ale tak radšej budem teda sedieť za počítačom do druhej rána .. a spravím len to, že .. áno .. nespravím nič .. som zase na začiatku .. a už zase si neviem rady .. celkom skoro .. alebo neskoro ... nuž veľa toho na tom už nezmením ..

 Úvaha
Komentuj
 fotka
pegas12  29. 9. 2008 20:25
NO kazda bolest prejde... Ale spomienky ti nik nezobere a su tym jednimi co zostali.. tak si ich treba vazit.. zaspominat a potom sa poucit zo seba...
Napíš svoj komentár