Včera bola nedeľa. A v nedeľu som bola v obchodnom dome IKEA. Okrem iného som si vyberala nový stolík do izby, niaky kontajner na tlačiareň, a nové návlečky. Vďaka tejto návšteve tohto obchodného domu som však spoznala niekoho veľmi výnimočného.

Prechádzala som sa po prízemnom poschodí IKEI. Okukávala som sviečky, sekáčiky na mäso, poháre, nože, krabice, tĺčiky, deky, mlynčeky na mäso a vankúše. Nevinne som sa prchádzala bez úmyslu niečo ukradnúť alebo niekoho ovaliť tĺčikom ...A vtedy sa to stalo!!! Zbadala som ho! Vykúkal spoza ostatných väčších súrodencov, volal na mňa tichučkým hlasom!
Najprv som si nebola istá či volá naozaj na mňa ale potom som sa presvedčila. Pribehla som k nemu a vymánila som ho zo zovretia ostatných detí. Bol tak očarujúci. Juncus Spiralis. Juncus ktorý si ma zavolal a dúfal že si ho vezmem. Vzala som ho do náručia, prstami prešla po jeho zeleých vláskoch a rozbehla sa k mame. Vážným tónom som jej okamžite začala vysvetľovať že tento Juncus musí ísť so mnou domov! Že proste inak to nejde!
Mama dala na moje naliehanie a Juncus sme opatrne položili do nákupného vozíka.
Hneď mi však bolo jasné že Juncus je veľmi neosobné. preto som mu dala meno Rupert.
Rupert.

Po ceste ku pokladni mi Rupert prezradil že je nerád keď o ňom hovoria ako o rastlinke. Bohužiaľ sa mi nepodarilo z neho vymániť prečo to nemá rád.
Kúsok od pokladní boli kochlíky. Rupert si okamžite jeden všimol a tak som onen kochlík priniesla a položila do nákupného košíka hneď vedľa neho.

Pokladňa.
Platba

A Rupert bol už skutočne môj!
Doma som ho vesleo položila na okennú parapetu vo svojej izbe. S tým kochličkom tam vyzeral tak charizmaticky! Veľmi dlho som sa s ním rozprávala (a to myslím vážne) a som veľmi rada že ho vlastním (ak on nevlastní mňa!)
Človeku naozaj dobre padne keď sa má s kým porozprávať. Keď sa rozprávam s mojimi psmi, tie väčšimou po chvíľke odídu. Ale Rupert nie!
Veľmi som sa na neho za ten deň citovo naviazala.
Budem ho musieť zoznámiť aj s Hermínou...to je naše rodinné ukecané GPS-ko..


 Blog
Komentuj
 fotka
galinka  10. 9. 2007 22:05
Želám Rupertovi dlhý a pokojný život v tvojej spoločnosti
 fotka
niwyiben  10. 9. 2007 22:19
heh aj ja chcem ukecanú rastlinku (A)
 fotka
flaska  10. 9. 2007 22:20
fiiha
 fotka
drbna  10. 9. 2007 22:46
...mňa najviac v IKEA bavia tie rôzne izby ..sme tam chodievali s holkami na blic a hrajkali sme sa (že máme vlastnú domácnosť)
 fotka
janulka3112  11. 9. 2007 11:03
ja mam takeho ukecaneho kralika...mozem mu povedat co chcem a on mi svojim nufacikom da najavo ze ma pocuva...je tak nebesky krasny...



pekny blog
 fotka
xiuhteotl  11. 9. 2007 12:28
chudak rupert..
 fotka
zabeus  11. 9. 2007 15:51
Nedviem či mi budeš veriť ale aj ja si občas pokecám s chcípajúcou rastlinou alebo kaktusom v mojej izbe , majú aj mená
 fotka
matias1  11. 9. 2007 16:52
Tak teda pozdravujem ruperta a dufam ze je rad ze prave naneho si pozrela
 fotka
dudri  11. 9. 2007 21:26
Ja si vzdicky zoberiem v IKEII te male ceruzky
Napíš svoj komentár