Alebo skôr návrat k starej vášni? Po 8 mesiacoch sa niekde v hĺbke môjho ja opäť objavila tá stará známa túžba vziať pero do ruky a miesto úvah, rečníckych prejavov alebo poviedok, zo seba dostať niečo, bez čoho som kedysi nemohla žiť - rýmy.

Sama neviem, prečo som upustila od písania básničiek. Asi sa toho v mojom živote zmenilo príliš veľa.. Asi som nemala potrebu, chuť.. Alebo sa mi možno ľahšie písalo, keď som bola vždy len tou, ktorá trpela, ktorej bolo ubližované a zrazu keď som sa ocitla v roli mrchy, čo ublížila iným, radšej som sa zbabelo stiahla... Ale to bolo vtedy, keď sme ešte mali letný čas a s povznesenou náladou dýchali jarný vzduch...
Nedávno sa niekde hlboko vo mne zas prebudila tá potreba a verše samé padali na papier a výsledkom je...

Posledný výkrik

Žena zronená,
chladný mních
...končíme drámu.

Padá v kolená,
stráca dych
...nechal ju samú.

Ľadové pery,
prázdna dlaň
...srdce na kusy.

Bez kúsku nehy
spláca daň
...plač ju zadusil.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
vreskot000  5. 11. 2010 12:50
cau velmi pekný blog si napísala, aj basen, pekne si vymyslela
Napíš svoj komentár