Už len 6 dní a ide sa na kemp. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že ho mám rada. Keby som na začiatku vedela, ako bolí mať rada, tak sa nikdy nebudem chcieť narodiť.
Chýba mi! Čo mám robiť? Potrebujem ho, ale on je vzdialený a ja som sama. To je nespravodlivé! Ach jaj.
Modlitba: „Bože, pomôž mi, aby som sa nezamýšľal nad tým, čo sa nedá zmeniť. A zmenil to, čo sa dá. No najprv pomôž mi rozoznať, ktoré je ktoré.“
Som obyčajný slaboch. Neviem, čo chcem, ale mala by som sa učiť.
Rozum je šéf a srdce chudobný príbuzný... kašlem na to, čo mi hovorí rozum. Srdce nezvláda logické drísty. Konečne sa vzbúrilo, je pripravené na bitku.
Sára®
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár