Ako sa mám brániť proti slovám?
Proti falošným obvineniam?
Proti nadávkam, ktoré som si nijako nezaslúžila?

Jedine slovami. Ďalšími slovami.
Inými obvineniami. Na ňu.
Ďalšími nadávkami, navzájom si ich budeme hádzať cez plot...

Lenže takto nebojujem.
Je to len slovo proti slovu.
Rovnocenné slová.
Nejde o množstvo.
Ani o silu.
Ani o veľkosť obvinenia.

Ide o to, kto sa postaví za mňa.
Za moju bezmocnosť.
A kto za jej veľké slovíčka.

Hovorí všetkým ako jej je ľúto.
Potrebuje z toho vyjsť dobrá.

Len sa na to dívam.

Neviem s ňou bojovať.

Neviem sa už brániť.

Neviem. Nechcem. Nevládzem.

A hlavne, nevidím v tom zmysel.
Mám mlčky hľadieť, ako do mňa kope?
Slovne.
Ako ukazuje, že je lepšia ako ja.
JE???

Kto bude bojovať za mňa?
Nič som jej nespravila.
Nič.
Len som sa nezmenila s ňou.
Len som jej očami povedala, že tým pohŕdam.
Jej novými kamarátmi.
Nikdy som jej nepovedala, že je to nesprávne.

Vycítila to.
A tak mi berie všetkých spoličných kamarátov.
Nech zostanú len jej.

Ja mám pravdu.
Ja, len ja ju viem.
Ona sa ju nikdy nedozvie a navždy bude len hovoriť: ONA!

 Záchod
Komentuj
 fotka
allandnothing  8. 7. 2008 11:30
ONA...aj to je slovo tak ti nemá , čo vyčítať.Si tak si a nedovoľ iným aby ti to kazili...ale pekná báseň
Napíš svoj komentár