Áno, presne niečo takéto cítim tieto dni.

Pripravujem totiž svoj prvý článok do Historickej revue. Viete ako to je. Idete písať niečo, čo si môžu prečítať tisícky ľudí na Slovensku a vy nechcete vyzniet ako niekto kto to "posere". Proste, už nejde o nejaké miestne, či špecializované noviny či časopisy. Ide o všeobecne doma i v zahraničí uznávyný časopis pre záujemcov histórie.

Nuž, a o čom ide písať? O alternatívne.

O tom, že kedysi existoval nejaký Emil Stodola, ktorý ponúkal alternatívny pohľad na autonómiu než známy Andrej Hlinka. Článok vlastne priblíži všetko to, čo sa nedočítate v žiadnej knihe. Bude to dačo nové. Bude to článok, ktorý ponúkne nové pohľady na vnímanie autonómie ako takej. V tom tkveje moja prvoradá zodpovednosť - podať to ľuďom zaujímavo a dať im niečo nové. Veď o tom je práca historika nie? Zaujímavé a niečo nové.

A o čom je tá druhá zodpovednosť?

Tá súvisí so samotným Emilom Stodolom. Ako historik citím dosť veľkú zodpovednosť voči nemu. Inak povedané, spoločnosť mu niečo dlží. On kedysi pre Slovensko písal, prednášal a jednoducho tvoril.. a možno toho vytvoril aj viac než Hlinka.. cítim tu akýsi dlh voči jeho osobe a odborným znalostiam. Svoj život obetoval pre krajšie Slovensko. I keď jeho názory ostali nevypočuté, mám pocit že ako historik som zodpovedný povedať o ňom niečo, čo je najbližšie k pravfe. A povedať ako to s ním bolo...

Že i dnes je vzorom pre mňa.. a ak o ňom viacerí budeme vedieť, tak snáď aj pre mnohých z nás.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  24. 9. 2012 14:45
neverim, ze HR citaju 1000ky ludi
Napíš svoj komentár