„Koľko je to už, čo sa poznáme?“
„Snáď celá večnosť...Pamätám si, keď som ťa videl prvýkrát. Bola si s kamarátom a ako splašená si behala po kolajniciach. Mohla si mať tak 13, bola si ešte dieťa. Ale už vtedy som vedel kto si...Že sme si súdení.“
Chvíľu sme mlčky kráčali ďalej. Mal si na tvári ten nádherný úsmev, ktorý nás spája. Toľko krát som ti o tom dni rozprávala a ty si ani slovkom nespomenul, že si tam bol.
„Prečo si mi to nikdy nepovedal?“
„Nepýtala si sa.“
„Nie vážne. Prečo? Dám ti žuvačku, ak mi to povieš.“
„Mám rád, keď mi o tom rozprávaš. Videla si to vtedy inak. A teraz mi daj tú žuvačku.“
„Urobíš bublinu? Tú veľkú, ktorá nás odvedie preč, do krajny, kde je všetko tutti frutti?“
„Pre teba vždy...Ale skús ju tento krát neprasknúť, maličká.“
„Nikdy by som ju nepraskla. Nehnevaj ma!“
„Fajn...“
V nemom úžase som sledovala, ako sa snaží urobiť obrovskú bublinu. Mne sa už mnohé pozdávali, ale expert je on. Začínal stále odznovu, novou a novou bublinou.
„Čo sa ti na tom príbehu tak páči?“
„To, ako sa o teba bál. Aby ťa nezrazil vlak. Stále si mlela, že si tam nikdy žiaden nevidela. Po chvíli si sa uvedomila a opýtala, aké vlaky tam vlastne jazdia....Vlaky do Figara...Páčilo by sa ti, keby ťa zrazil vlak plný čokolády, že? Konečne by si bola princeznou.“
„Desíš ma. O tomto som ti nevravela.“
„Nezabúdaj, že som tam bol. A už to nerieš.“
„Chcem to riešiť.“
„Stále si naivné decko. Nerozumieš tomu...Nerozumieš nám....“
„A kedy dospejem?“
„Až ti to dovolím“
„Aha.“
„Už tam budeme?“
„Nie. Zase si praskla tú bublinu...“
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
janulka3112
6. 6.júna 2007 10:41
velmi sa mi to pacilo... ...
2
jeej to je zlate pekne napisane ...idem si este precitat nejake tvoje veci inak ako sa mas ?
3
krásne aj o mna sa kamarat bal ked som opita poblaznena lezala na kolajniciach,,.. mile =o)
Napíš svoj komentár