Keď to musíte držať v sebe a dusiť to,inak by to vypuklo na povrch a všetko by bolo horšie. Takto sa cítim už pár dní. Je to k nevydržaniu. Bolí to. A já musím mlčať a tíško sa prizerať a neustále si pripomínať,že mi to musí byť jedno. Klamem sama seba,len preto aby to nebolo horšie. Ale ako dlho to takto vydržím?
Myslela som si,že mi už na ňom nezáleží, že mi je jedno s kým je a čo robí ale mýlila som sa. Zozačiatku to tak možno bolo ale potom, čo som zistila, že moja kamarátka a on spolu... Bolí. Najradšej by som bola sviňa a ubližovala,pretože to je jednoduchšie než sa vyrovnať s tým že ja som skončila. Že som prehrala. A neviem či ma vôbec bolí tá žiarlivosť,že to je práve Ona,ktorú chce alebo to,že na mňa sa vykašlal a doteraz neviem prečo alebo to,že mi klamal alebo,alebo...
Alebo že som ja zlyhala.
Jedno viem,moc to bolí, zožiera ma to,ničí ma to a mne to musí byť jedno. Príde mi to niekedy až ironicky vtipné.
Už len čakám na nejaký flegmatický zázrak. Alebo si nejak spôsobím stratu pamäti aby som zabudla a začala odznova.
Viem že jediné čo potrebujem je začať novú etapu života, s novými ľudmi pri ktorých zabudnem na to čo bolo,alebo mi bude jedno čo bolo. Nebudem riešiť a basta!
Našťastie idem na strednú. Mám aj obavy z neznámeho ale rada spoznávam nových ľudí, bohužiaľ nie každé zoznámenie dopadne dobre.
Ale celkom sa aj teším. Nové prostredie,opustím všetko,čo ma ťahá k zemi. Možno sa zmerím s tým čo bolo a začnem od začiatku poučená z chýb odhodlaná byť šťastná.
A možno to bude všetko totálná katastrofa, v triede budem za socku a na intrák a z intráku budem chodiť psychicky zničená...Ale nie! Ja verím,že to bude lepšie
Viem,že kým umriem sa stane veľa zlých vecí ale aj dobrých. A tak ako ma preboleli všetky trápenia predtým,tak ma prebolí aj toto a prebolia ma aj tie ktoré prídu.
Ak budeme stále bojovať s osudom,budeme stále nešťastný ale ak sa zmerime s tým aký je, bude všetko lepšie. Len bohužiaľ je ťažké niektoré veci prijať také aké sú...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
2
Lucy92 vieš ani ja neviem sa s tým zmieriť,len som si uvedomila,že keď pôjdem takto ďalej,že keď budem plávať proti prúdu,že aj tak s tím nič nespravím,pretože je to jeho rozhodnutie,jeho voľba a mne to má byť jedno, pretože on chce ju a ona chce jeho a ja som už dávno skončila :/
Napíš svoj komentár
uplne ked som zacala citat tento blog som si pomyslela ze si pisala moje myslienky.. akurat ze ja sa neviem zmierit.. ja idem proti vsetkemu a davam do veci vsetko