Ten spod zeme

"Ahoj,Rick."
obrátil sa. Stálo pred ním malé plavovlasé dievčatko v čiernych šatočkách a šibalsky sa usmievalo. Oči jej len tak žiarili.
"Ee...ahoj,kto si?"
Dievča urobilo piruletu a priklonilo sa bližšie.
"Myslím,že to vieš!"
Čelo sa jej trochu zvraštilo.
"Ale ja skutočne..." pozrel jej do očí. Sčerneli.

"Och!"
Došlo mu to. Ale prineskoro.
Dievčaťu sa na tvári mihol tieň a prižmúrilo oči. Vystrelo ukazovák a Ricka to prudko hodilo o stenu.

"Tak sa teda porozprávajme."
Rick ledva dostal vyrazený dych späť do pľúc.
"Čo je to za podobu,ty úchylný grázel?!"
Dievča sa diabolsky zachichotalo.
"Trochu uznania, Rick. Stačilo to na to, aby som sa k tebe dostal čo najbližšie po tvojich....opatreniach."
"Čo..chceš..? My dvaja sme skončili. Akceptuj to."

Dievča bolo bledšie ako mŕtvola. Pod očami sa jej urobili nepekné tmavé kruhy. Hlas mala hlbší,lomcovala ňou zúrivosť.
"To sa teda mýliš. Máme dohodu. A ty si ju ešte nesplnil. Tá duša mi patrí."
Rick sa uškrnul.
"Mali sme dohodu. Ale tá padla v okamihu, keď som prekukol tvoj takzvaný plán."
Dievčaťu na čele navrela žila. Tvár mala teraz pár centimetrov od Rickovej.
"Ako prosím?"

"Nie je to smiešne? Aký je to pocit, keď je niekto múdrejší ako ty?"
Dievča vyzeralo šokovane.
Zovretie povolilo a Rick dopadol nohami na zem. Na tvári mal uvoľnený výraz.
"Nehnevám sa na teba."
"Prestaň!" fňukalo dievča.
"Počúvaj ma."
"Áno!"

"Necháš to dievča. Jej duša má vykonať veľa dobra na tomto svete, a ja ti nedovolím siahnuť ju dolu."
"Ale..ale....dohoda..." jachtalo dievčatko.
"Odpúšťam ti."
Zvrieskla.
Tmavá siluleta vyletela k nebu a roplynula sa na dennom svetle.

Dievčatko sa zatackalo a padlo do Rickovej otvorenej náruče.
"Už je dobre."
Dievčakto si pretrelo oči.
"Mami....chcem.."
Rick sa usmial. Nateraz je Jane v bezpečí a hneď,ako odprevadí toto dieťa k matke, sa na ňu pôjde pozrieť.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu