keď vonku bola ešte hustá tma
a moje telo odmietalo poslušnosť na spojených posteliach
ktoré boli tak veľmi prázdne.
Prázdne miesto na vedľajšej posteli a to hnusné prázdno v duši.
Učiť sa zobúdzať sám pre seba je ta najťažšia úloha
akú som si mohol dať začiatkom tohto zvláštneho roka
ktorý by už mohol mať šťastný koniec.
Smutné konce ma už medzičasom prestali baviť
a preto som zahodil ten špinavý scenár
a celé životné divadielko nechal na náhodu.
Zajtra ráno sa zase pokúsim vstať sám pre seba
.... držím sám sebe palce
viem, že raz sa to podarí.
Báseň
Komentuj
15 komentov k blogu
1
devilll
22. 2.febuára 2008 12:23
ono to je pekne ale mne na tom vadi ze sa to nerymuje
2
Poezia nie je o rymoch...poezia je o pismenkach, treba si pozriet uzasne diela Ch.Bukowski, L.Ferlinghetti ...s tymi sa ja rovnat nikdy nebudem moct,no pisu nadherne a rym prakticky nepoznaju...
4
Grietusha...jedine, ze by si citala moju zbierku, co nepredpokladam, kedze existuju zatial iba dva vytlacky...
5
..noo drzim palce nex to hnusne prazdno v dusi vyplnis..inak pekny bloog ...mne sa paci..
..aj ked taky realne smutny....
..aj ked taky realne smutny....
6
tak potom neviem, ale spomínam si najmä na to KLOBÚK DOLU", pretože viem, že ma to očarilo
Napíš svoj komentár