integrovať sa do reality
ja, pochlebovač milisekúnd šťastia?
čas dáva nultú šancu
pri veľmi prozaickej činnosti
keď si myslím, že som ty
zárodky zmien sa vmestia
do krehkého dnu
v ktorom sa bez prázdna nehostí
naučím sa povedať áno
tak nejako potichu
pre seba a pre celý svet
nedúfajúci
že je možné zažiť ráno
bez ťažšieho povzdychu
akého by raz bolo niet?
som súci
uvariť z balastu myšlienok
tmavočiernu kávu
žiaden mok
netekutú
zjesť jej celé zrná od vrchpohára?
istý šok
a potom napravenú hlavu
kedysi môj sok
ibaže k sebe blahosklonne krutú
poprosiť, nech sa otvára
pre dobro ?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár