Že ich to baví, pýtam sa. Asi hej. Čo tým získajú?Vraví sa lož má krátke nohy a predsa na to nemyslia. Myslia len na to ako dobre zahrať tú svoju rolu, ako oklamať, ako získať maximum z toho všetkého pre seba, ako sa uspokojiť, obohatiť. Sú to sebci. Nemyslia na to ako môžu niekoho raniť a, keď aj rania je im to jedno. Však sa ospravedlnia, nie?
Ak im to teda za to stojí. Aj za tým je vidina niečoho pre nich prínosného. Nič nie je len tak a nič sa nedeje bezdôvodne. Každé ráno sa bez problému pozrú do zrkadla a mnohokrát sa spokojne pousmejú ako im to opäť vyšlo. Radi sa podporujú v tom čo robia. Umyjú si zuby, osprchujú sa, najedia sa a idú do práce, alebo do školy. Tvária sa nenápadne niekedy ani o nich nevieme pokým to nespravia.
Sú medzi nami a je ich mnoho. Častokrát ich pokladáme za dobrých priateľov, priateľky, frajerov, frajerky. Usmievajú sa, keď sa s nimi rozpraváme tvária sa bezprostredne a nenútene, hovoria vtipy, snažia sa upútať svojim intelektom, ak teda nejaký majú, veľakrát nemajú ani problém zaujať, radi su stredobodom pozornosti, zviditeľnujú sa. Všetko je však do času. Pred nami sú ukážkoví ľudia, tí ktorých máme radi, tí s ktorými sme radi a tí ktorým dôverujeme.
No nevedú len takýto život. Majú ich viac. Príde večer. Nasadia si inú masku.
Idú do spoločnosti, pijú, hulia, predvádzajú sa, predbiehajú sa so svojimi skutočnými priateľmi v tom kto povie viac nadávok, kto viac vypije, kto zbalí viac báb/chalanov.
Stačil by nám len jeden pohľad do ich sveta a zistili by sme, že nie sú tí za ktorých ich pokladáme. Sú íni, takí odlišní. Až má človek dojem, že ide o niekoho iného, že to nie je ten/tá, ktorú poznáme. Priali by sme si, aby to tak bolo, no nie je to tak. Je to ten náš kamarát, kamarátka, priateľ, priateľka.
Áno sú to oni, len majú viac masiek. Pre nás inú ako pre iných. Nahovárame si, ale však so mnou taký/á nie je. Určite to tak nebude. Predsa on/ona nemôže byť taký/á. Bezduchý/á...Však mi predsa povedal/povedala, že ide len s kamarátom na kofolu. Pokecať. Niekde v milom podniku a nie v tom lacnom pajzli, kde chodia takí...úbožiaci. On/ona taký/taká nie je...Vravím si to, no cítim, že teraz klamem samú seba. Je to on, len ja ho tak nepoznám. Poznám ho ako milého chalana, čo má niečo v hlave, viem sa s nim porozprávať o všetkom a tým myslím skutočne všetko. Ten čo vie poradiť, keď je treba. Aj poľutovať vedel kedysi, objať, pobozkať, byť nežný. To tento je taký?To nie je možné! Je to zlý sen.
Nepriznám si to len tak, musím s tým bojovať...I keď všetci to vraveli, že na tom niečo bude a nie je to košér.
Čo mám robiť? Viem, že klame no chcem byť presvedčená o tom, že nie a prebudiť sa a mať pocit, že je to v poriadku a skončila sa nočná mora. No neprichádza to. Mám chuť mu to vykričať. Klameš ma!Vadia mu moji priatelia...Chce ma ovládať. Chce, aby som ich opustila a mal ma vo svojej moci a vedel, že ho neopustím, že s ním zostanem a, že sa nenájde človek čo mi povie, on ti klame. Cítim k nemu viac než by som si priala. A je to tažké. Ísť s ním na kávu a tváriť sa, že sa nič nedeje?To asi nepôjde.
Hľadám cestu, no nenachádzam ju. Mám pocit, že som sa stratila. Aj tak je jasné, že to skončí. Priateľov sa pre neho nevzdám, lebo tí tu boli vždy a niekde vnútri je mi jasné, že sú pre mňa viac ako on. Pomáhaju mi hľadať tú cestu, viem to. Koľko ho poznám?Dva a pol mesiaca. Nestojí mi za to. Tvári sa iný než v skutočnosti je. Hrá sa na niekoho iného. Predo mnou. Tam vo svojom meste je úplne iný človek. Lož ma krátke nohy a ja to už viem. Je to klamár a lipnem na ňom. No nič nie je večné a raz to prekonám. Nie je ešte všetkým dňom koniec...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
3
ja viem, ty povies vzdy vsetko presne tak ako to vidis, nedavas mi falosne iluzie, ja si to cenim, aj, ked obcas si az moc tvrdy, ale niekedy asi fakt clovek potrebuje take tie "facky" nech sa prebere do reality.
Napíš svoj komentár
az kym sa nepopletie text..