Cesta mi ubehla pomaly. Nebo sa zatiahlo a slnko sa prebíja cez mračná a cez stromy, na ktorých vybehlo zopár púčikov. Stromy sa zrkadlia v dažďových mlákach na ceste a ľahký belasý opar vysí vo vetvách.

Ako tak pochodujem vidím na kraji cesty v jasných dažďových kalužiach obraz svetlých hodvábnych stromov. Toto náhodné zrkadlo pôsobí na mňa silnejšie ako skutočnosť.

Predstavte si to... V hnedej pôde, leží kúsoček neba so stromami, hĺbkou i jasom. Po dlhom čase, zase cítim, že je niečo krásne. Áno, že toto tu je jednoducho krásne. Krásne a čisté.

Tento obraz na vodnej ploche mi naplnil srdce. Na hladine som videla pokoj, cítila som pokoj.

Zrazu premýšľam, čo ma priviedlo do stavu najvyššej pohotovosti. To sa len prerušilo ticho...

Spúšťajú sa slová, rozprávajú stromy, spievajú vtáky, šepkajú prvosienky...

Čo sa teda stalo?

Tam kdesi na horách v diaľke odnášajú na nosidlách zimu. Je jar a ona musí umrieť...

 Záchod
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
dusankk  1. 4. 2009 16:19
zima je ešte tu
2 
fotka
janulka3112  15. 4. 2009 20:20
krásne vyjadrenie jari...moc sa mi to páčilo...
3 
fotka
janajama  9. 5. 2009 20:46
ze wau
4 
fotka
vreskot000  10. 5. 2009 20:22
ahoj pelly, pekný blog si napísala, jednoduchý, pekný
5 
fotka
putnik  13. 5. 2009 17:49
Paráda.
Napíš svoj komentár