Behom malej chvíľky, sa celá zem zasypala jemným popraškom práškového cukru, ako v rozprávke. Biela perina zahaľujúca všetku prírodu navôkol, potichučky začala spievať svoju dokonalú uspávanku všetkým rastlinkám, ba i niektorým zvieratkám, ktoré sa chystali uložiť svoje telíčka, na zaslúžený zimný spánok.
Len jedno jediné miesto sa hýrilo životom.
Miesto, kde pestrofarebné rybičky sa veselo naháňali vo svojom vodnom kráľovstve.
I na hladine celého jazierka to dokazovali neustále zväčšujúce sa kruhy. Vďaka nim sa jemne vlnili aj odrazené portréty vrcholčekov všetkých stromčekov, obopínajúcich celý obvod vodnej nádrže.
Na jej okrajoch sa postupne vytváral tenučký ľad, sťa list papiera. Cezeň bolo vidieť až na samé dno jazierka. Maličké rastlinky v nej sa lenivo hojdali v rytme prúdiacej vody.
Spoza jedného s obláčikov zrazu vykukol striebristý mesiačik.
Jeho odraz na vodnej hladine bol očarujúci sťa žiarivý úsmev milovanej osoby. Jediný pohľad naň, v človeku spôsoboval nesmierny pocit túžby, do konca svojich dní, naň hľadieť a nechať sa unášať nesmiernym čarom tohto úkazu. Skoro ako zapozerať sa do nesmierne nežných očiek vášho miláčika.
Dokonalé obrazy na hladine jazierka už v dávnych časoch vzbudzovali v ľuďoch pocit pokoja i poznania, že človeku stačí tak málo k tomu, aby bol spokojný so všetkým, čo mu príroda dá. Jeden obyčajne neobyčajný pohľad na vodnú hladinu, čo prehovorí do duše človeka i bez slov.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Ale nevadi, ked sa na to clovek pozrie z tej umeleckej stranky, nie je to zle .