„Veď je to predsa upírka.“ Znelo mi dookola v hlave. No práve! Ona JE upírka a ja stále nie! Začína mi poriadne liezť na nervy, ako zmizne a objaví sa na úplne inom mieste. A Edward mi to tiež vôbec neuľahčuje. Zakázal komukoľvek z rodiny, aby ma premenil. Prečo som mu vlastne dala ten sľub že sa zaňho vydám? Aha. Už viem....chcem aby ma premenil on sám.
„Ale ja chcem byť upírom už teraz!“ zakričala som smerom k miestu, kde som Alice videla naposledy.
„Ak si to vážne želáš.“ povedal niekto za mnou. Bol to Edward. Výraz v jeho tvári som nevedela identifikovať.
„Áno želám.“ prikývla som mu. Pomaly sa priblížil ku mne.
„Ľúbim ťa.“ zašepkal mi do ucha.
„Aj ja teba.“ odpovedala som mu a otrčila som mu krk. Po piatich veľmi dlhých sekundách som zacítila jeho zuby na mojom krku. Nebolelo to, len to trošku štípalo a veľmi pálilo, ale nič čo by sa nedalo vydržať. Odklonil sa odo mňa. Oči mal rudé a pery od mojej krvi. Bolo vidieť, že sa strašne premáha, aby sa nenadýchol. Tá pálčivá bolesť pomaly vrcholila, keď v tom prestala.
„čo? To má byť ako všetko? Žiadna neznesiteľná bolesť, čo má trvať 3 dni?“ pýtala som sa sama seba v hlave, ale odpovede na ne nejako neprichádzali. Prekvapene som pozrela na Edwarda a opatrne som sa dotkla miesta na krku, kde ma pohryzol. Po kúsanci tam zostala len tenunká jazvička. Edward sa zhlboka nadýchol a potom posmešne skrčil nos:
„Už nevoniaš tak dobre...“povedal. zazrela som naňho, ale on sa len zasmial.
„Mal by som ťa naučiť dýchať.“ uškrnul sa. Chcela som sa ho spýtať čo tým myslel, ale v pľúcach som nemala žiaden vzduch. Bolo to dosť nepríjemné, tak som sa zhlboka nadýchla.
„Už nemusíš.“ žmurkla som naňho.
***o 5 000 rokov neskôr...
„Vážne to chceš urobiť?“ opýtal sa ma Edward. Stáli sme na hlavnom námestí plnom ľudí vo Voltere. Boli sme v tieni veľkých hodín, ktoré mali každú chvíľu odbiť poludnie.
„Ak ty nechceš nemusíš, ale ja idem.“ povedala som mu rozhodne a išla som prejsť ten jediný krok, čo ma delil od toho, aby na mňa posvietilo slnko.
„Tak fajn. Ja len, či si si to náhodou nerozmyslela. Takže, keď odbije 12, dobre?“ spýtal sa ma. Prikývla som.
Hodiny začali odbíjať a ľudia odpočítavali: 12, 11, 10, 9, 8, 7, 6, 5, 4, 3, 2, 1. Povedali nula a Edward a ja sme vkročili do žiarivého svetla slnka. Ledva sme sa zaligotali, už sa na nás vrhlo zo 10 upírov v tmavých kabátoch. Zrazili nás na zem. Posledný krát som sa usmiala na Edwarda. Tiež sa na mňa usmial.
„Milujem ťa, láska.“ povedala som mu a zobudila som sa.
_________________________________________________
čo je to ,,Lucidný sen“?
-Je to sen v ktorom vieš že spíš a pretváraš si realitu podľa seba.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
snesnon
30. 12.decembra 2009 13:06
bleee
Napíš svoj komentár