Básnici

Naozaj je básnikovou múzou samota?

Básnici len sedia a čakajú na Godota.

A ten, ako vieme, nechodí.

Sedí doma, uväznený, na tepnách má okovy.

Chudák Godot. Vibrujúce tepny

Schováva pod kožou bez svetla a bez tmy.

____________________________________

A čo my? Odvrhnutý šťastenou

Čo brázdime močiare počmáraných papierov?

Ostali nám iba múzy, víly, rozprávky.

Sme absolventi horkej vínnej stretávky.

Premeriame pre istotu naše vlastné rozmery

A spýtame sa, s určitosťou: To sme my?

____________________________________

Zistili sme, že sme iní, že sme vtáci v jazere

že nemáme modré oči a pobelavé kadere

víťazíme nad samotou, nie nad rímskym cárom

v boji moci prehrávame a padáme tým pádom.

Ak však na dno, tým sa myslí až záporná hodnota,

A tu píšeme básne a čakáme na Godota.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu