Nohy mi obmýval dážď a až v tom momente som si uvedomila čo sa deje.Moja osobnosť bola roztrhnutá na niekoľko častí.Trhal ju pocit bezcennosti,bezmocnosti a skľučujúcej úzkosti.Chcela som toho povedať tak veľa a predsa mi to moje ústa zakázali.Boli tak pevne späté, že som nemohla vydať ani hlásku a naďalej som to držala v sebe.
Cítila som sa ako roztrhnutá na sedem ponožiek,šesť šuplíkov,päť osempalcových nohavičiek, štyri ojedinelné kamene,tri bodkované obrazy,
dva pol tuctové lavóre bielej kapusty a jednu mŕtvu.
Ticho vo mne mi satiricky kričalo do uší a ostatným porozbíjali nepatrné lampičky držiace cievky pohromade.
Pomaly popretkávané pohľady rozvoniavali cez kľúčovú dierku.
Čas sa neoblomne skracoval a ja som sa ho nedbanlivo snažila oklamať.Vedela som,cítila som že jeho mihalnice sa dotýkajú môjho zvráteného pohľadu a kráčajú mu naproti.
Nohy som si vymáčala v parafíne a fajčiac deduškovké ópium prehliadala som skutočnosti.Bola som ešte príliš mladá na to, aby som pochopila pointu tejto nezmyselntosti.
šaty mi boli krátke a na fotografii som bola opitá.Líca som mala červené a ústa opojené rumom.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
popolcek
4. 11.novembra 2010 21:24
ach ty zvrátená osôbka
4
viem, že to nebudeš brať v zlom, ale... miestami je toho veľa ( pre mňa)
a ešte stále mi nejde to hlavy to ako píšeš
a ešte stále mi nejde to hlavy to ako píšeš
6
Bohovské a mne sa to paci ze miestami to je dlhe a ides na to oklukou to sa cení
Napíš svoj komentár