Cacao

Deti skorého rána,
utekajú
po slnečnicovom poli,
opojeným sladkým slnkom,

aby stihli dobehnúť,kým zatvorí sa veľká brána,
bezhlavo pokrikujú.

Hodiny bijú.
Pomaly ukazujú čas,
už prichádza.
Podvečerom Vianoc,
atmosféra predvádza
kúsky z perníku.

(Odhryzla som ho ja.
Aj salónky som vyjedla.)


A deti si chránia svoju sviečku,
pod rúškom tajomstva,
skrývajú významy,
bez slov,klamárstva.

Pozbierali vianočné lízatká.
Všetky salónky už zjedli.
Už ostali iba obaly a kukurica v podobe lákadla,
už nechutí ako sladká.

Zlakomeli.

Polepené prsty,
od karamelového sladu,
stratili čuch,bez pravidelnej vrstvy,
vystavia sa hladu.


Karamelizovali.
Z cukru.Na lízatko.
Chutili
nesmierne sladko.



Opojené omamným sladom,
gúľajú sa,
tak bezvýznamne.

Snívajú
o darčekoch
z Talianska
od uja,
a vláčikoch
a hracíh bábikach,
dokým sa nepokazia.


.Kakao.
Perník.
Vianočka.
Ochucujú pyšné a zvrchované končeky jazykov.

Lížu Jablká v karameli, okusujú chuť ovocia v čokoláde a utekajú.
Veľké hodiny zazvonili,
už musia odísť.




Nachvíľu sa zastavia,
na dúšok kakaa,
opojiť sa šialenstvom,
a zastaviť čas Vianoc.

Ale čas uteká ďalej.


Bim-Bam.

 Blog

19 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu